~Capricorn ~(Kozorožec)

● XIII. ●

,, Ethan, sľubujem, že tu budem pre teba, keď to budeš potrebovať." Ethan na mňa chvíľu hľadí , zelené oči ma prepaľujú, akoby chcel zistiť, o čo mi ide.

,, Ďakujem," povie na koniec. Opriem sa o jeho plece a spoločne len sledujeme slnko za oknami.

Niekoľko minút sme ticho a ja len pozerám na oranžovú žiaru pretínajúcu ružovú rannú oblohu. Vdychujem Ethanovu príjemnú vôňu a zisťujem, že od únavy privieram oči.

,, Zaira, vieš prečo som ťa vtedy na Silvestra pobozkal?" Zašepká Ethan, no ja v polospánku už niesom schopná reagovať, hoci veľmi chcem.

,, Och, ty spíš. Nevadí. Poviem ti to inokedy," hovorí si skôr sám pre seba a vzápätí cítim, ako ma vezme na ruky a opatrne položí na jednu stranu svojej postele. Prikryje ma až po bradu paplónom a ľahne si na druhú stranu.

,, Sladké sny, zlato."

⏺⏺⏺

,, Zaira, kde si bola?" Vyrúti sa na mňa Astrid bez pozdravu hneď ako vojdem do izby.

,, Aj tebe krásny deň, Astrid." Usmejem sa ironicky a posadím sa na svoju posteľ.

,, Tak odpovieš mi?" Postaví sa nadomňa.

,, Nieje to jedno? Vy s Ariel chodíte preč v jednom kuse."

,, Nie nieje to jedno. Spala si u Ethana? "

,, Odkiaľ to vieš?"

,, Jeho mágia z teba razí ako alkohol z muža po rozlúčke so slobodou. Preboha si normálna?! Nevarovali sme ťa?!" Zvrieskne na mňa a dá mi jemný pohlavok.

,, Pokoj Astrid. Spala som uňho, ale nie...S ním." Astrid zdvihne pochybovačne jedno obočie.

,, To mi chceš ako povedať, že ten démon nevyužil príležitosť sa nakŕmiť?" Povedala pomaly a sledovala výraz mojej tváre.

,, Presne tak. Bol ku mne veľmi milý. A odišiel skôr, ako som sa
zobudila."

,, Wau. To sa naňho teda nepodobá. "

,, No vidíš. "

,, Ale keď to zistí Temeri, najprv je mŕtvy on a potom ty..." zamyslela sa a zahryzla si do pery.

,, Nezistí. A aj keby, nieje na tom nič. Nespali sme spolu."

,,Možno nie, ale fyzický kontakt tam je. Dávaj si pozor."

⏺⏺⏺

Je zas piatok a my sme sa vrátili k skúmaniu . Dnes sme všetci mali za úlohu preskúmať okolnosti dňa, kedy sa tie udalosti stali.

Naťukala som do vyhľadávača 6.3.2013.

Devätnásť dní pred mojimi narodeninami.

Vyhodí mi to niekoľko článkov - rôzne festivaly, koncerty, výstavy, politické udalosti.

Nejakým spôsobom sa dopracujem k počasiu. Píše sa tu, že to bol na december neobvykle slnečný a teplý deň, jasná noc, a bol spln.

Znamená to niečo?

Pre istotu som si všetko zaznamenala. Nikdy neviete, čo sa vám môže zísť.

⏺⏺⏺

,, Zaira?" Začula som Ethanov hlas keď som sa ponáhľala na stretnutie Znamení. A fakt riadne som meškala.

,, Prosím Ethan, ponáhľam sa. Nepočká to?" Zavrčím  a triedim si kopu papierov v rukách.

,, Je to dôležité. Zaira ja..."

,, Hej, kde si toľko? Phelps ťa už čaká,"potiahne ma Tiana smerom k našej zasadačke.

,, Tiana, rozprávam sa s ňou..."

,, Prepáč Ethan, musím už ísť. Povieš mi to neskôr dobre?" Zamávam mu a utekám za hnedovláskou do zasadačky.
Sú tam už všetci.  Na stoloch majú drahé macbooky, kopy papierov a zápisníkov, a niekoľkí  aj hrnčeky s teplým nápojom.

,, Vitaj Kozorožec. Meškáš. "  privíta ma Phelps chladne od vrchstola.

,, Prepáčte, bola som v knižnici a zabudla som na čas. "

,, V poriadku. Nech teda dnešná schôdza začne.  Chcem počuť každý detail." Phelps sa postaví a prejde k veľkej bielej tabuli s predpísanými dvanástimi riadkami. V každom je značka znamenia. Phelps tam bude písať poznámky, ktoré neskôr porovná.

Každý postupne vymenuje detaily konkrétneho dňa. Ako sledujem postupne zapĺňajúci sa priestor na tabuli, jediné slovo ktoré sa tam opakuje, je spln.

⏺⏺⏺

Kde si Ethan? Chcel si so mnou hovoriť.

Nezdalo sa že by ťa to zaujímalo, keď si sa hnala na schôdzu.

Ponáhľala som sa, vieš to pochopiť? Povedz mi to teraz. Kde si?

Prepáč , no teraz to nepôjde. Kŕmim sa.

Skôr než tomu stihnem zabrániť a uvedomiť si to, hlavou mi preletí myšlienka, že tak trochu žiarlim. Trochu dosť.

Aaaleee čo sa deje miláčik? Bola by si radšej ty mojím obedom?

Nesplietaj. Je to tvoja vec.

Tak to teda je.

Kedy sa porozprávame?

Stretneme sa o druhej v zimnej záhrade.

Fajn. Vidíme sa.

⏺⏺⏺

Presne o druhej som sedela s hrnčekom horúcej kávy vo veľkom farebnom kresle v zimnej záhrade a čakala na Ethana. Dovalil sa po dvoch minútach a zvalil sa do kresla oproti.

,, Ahoj Decembrová princezná. " žmurkne na mňa veselo a v lícach sa mu objavia jamky. Obmäkčí ma to len čiastočne.

,, Bol si hnusný." Zahundrem a urazene sa odvrátim.

,, Čo?" Úškrn mu odrazu zamrzne.

,, Myslíš si, že som sa nechcela s tebou porozprávať? Chcela. Ale ponáhľala som sa." Poviem zúfalo.

,, Pokoj! Ja som len..."

,, Žiadne len. Vybehol si na mňa za niečo, za čo som nemohla. A ešte mi aj vešiaš na nos že spíš s nejakou štetkou. "

,,Ahaaa tak o to tu ide!" Spokojne sa usmeje.

,, O čo?"

,, Tebe to vadí! Fakt ti to vadí!" Ukáže na mňa prstom.

,, Jasné že nie, neblázni. Nezaujíma ma to."

,, Ale áno." Hudie si svoje.

,, Nie."

,, Áno!"

,, NIE!" Zvriesknem.

,, PRIZNAJ SI TO!"

,, FAJN! V-A-D-Í MI TO!" Zakričím na plné pľúca.

,, Vedel som to. Ale nemusí ti to vadiť." Teraz už zašepkal a naklonil sa ku mne. Chytil mi bradu medzi palec a ukazovák, a jemne mi prešiel po pere.

,, Niečo si musíme objasniť."

Ľudiaaa😭😭 túto časť som písala veľmi dlho..prepáčte❤

Dúfam však, že sa páčila❤❣

Xoxo

Nela💙