Bledá tvár, roky nedotknutá slnkom.
Jasnomodré oči, ktorých pohľad mrazil.
Strašná minulosť a ešte horšia súčasnosť.
Zvláštne veci, ktoré sa diali okolo nej.
Všetci ju považovali za blázna a radšej ju uzavreli pred svetom.
No pravda bola úplne iná...
Piatok prišiel rýchlejšie, ako som si chcela priznať. Navyše, v ten deň sa mal uskutočniť ples, čo tiež nebolo práve najšťastnejšie.
Nič sa nedalo robiť, celý deň som presedela v našej izbe aj s Astrid a Ariel, ale ani sme sa nezhovárali, každá sme boli zažratá do práce.
Neviem síce ako, ale Akadémii sa podarilo zohnať policajné zložky každého jedného prípadu našich rodičov. Prípady boli občas dosť kuriózne - Arielini rodičia sa stali obeťami teroristického útoku na dovolenke v Egypte a rodičia Astrid zomreli pri páde lietadla. Všetko to bolo záhadné.
Otvorila som moju zložku. Preletela mnou triaška. Nechcela som to čítať. Predsalen, bol to detailný opis smrti mojich rodičov. Nebolo to moc príjemné čítanie.
Preletela som spis a hľadala som záver. Nechcelo sa mi piplať v správach z pitvy, v dôkazoch a podobných veciach. Preto som zašla k zhrnutiu a niekoľko krát si ho prečítala. Potom som to spracovala do vlastnej, zostručnenej verzie.
Amanda Callowayová (42) a Oliver Calloway (43) dňa 6. Decembra 2013 podľahli zraneniam spôsobeným autonehodou. Išlo o čelný náraz osobného auta a kamióna (Vodič kamiónu zrážku prežil a nemal vážnejšie poranenia). Autonehoda sa stala večer presne o 22: 35, keď sa Callowayovci vraciali z letiska po služobnej ceste. Podmienky na bezproblémovú jazdu boli ideálne, a preto sa vylúčil šmyk. Dôvod bola zjavne nepozornosť jedného z vodičov.
Nedávalo to zmysel. Ocko vždy dával pri šoférovaní pozor, vedel sa vyhnúť aj tým najväčším magorom. Ako sa to teda mohlo stať?
⏺⏺⏺
,, Takže, oznámte mi čo máte! Čo ste našli? Blíženec, začni!" Phelps bol rozrušený. Videla som to na ňom.
Všetci začali rozprávať o tom, že na týchto zvláštnych prípadoch nič podozrivého nebolo. Áno, neboli obvyklé, ale neboli podozrivé.
,, Niečo nám uniká, Znamenia. Ideme na to postupne. Vymenujte mi všetky spôsoby, akými vaši rodičia zomreli." Všetci odpovedali Phelpsovi svojou krátkou vetou, no on nenašiel spojitosť.
,, Nie, to nie. Čo miesto, krajina kde sa to stalo?" Opäť žiadna viditeľná súvislosť.
,, Presné dátumy?" Tu to začalo byť trochu zaujímavé. Vždy boli totiž úmrtia šiesteho. Prípady sa líšili v roku a mesiaci, ale šestka sa opakovala.
,, Na budúci piatok zistíte, čo to boli za dni a čo majú spoločné. Dovtedy sa snažte. Ide nám o krk." Phelps bol rozčúlený. Tresol za sebou dverami a my sme osameli.
,, A čo dočerta máme robiť?" Zvrieskol odrazu Noah a tresol päsťou do stola. Ja som sa prekvapene strhla.
,, Nielenže tu skúmame úmrtia vlastných rodičov, ešte aj do nás vŕta, že je to pomalé. Môžem sa na to vyje.."
,, Ticho Russell! Všetci kľud! Tým že sa tu budeme rozčuľovať..."
,, Lilliana, nechaj to. Sme príliš mimo." Podišla som k nej a dotkla sa jej pleca.
,, Počúvajte všetci. Viem, že ste sa dnes snažili na maximum. No musíme pridať. Ktovie, čo bude teraz, keď sú všetci rodičia....Skrátka, musíme ostať pokojní a pokračovať v práci. A dnes je navyše ples. Tak to hoďme na chvíľu za hlavu . " pozriem sa na nich a pokúsim sa o povzbudivý úsmev.
⏺⏺⏺
,, Absolútne nemám náladu na ten ples,"povzdychla si Ariel hodinu pred začiatkom večierka a hodila sa na posteľ.
,, S kým tam vlastne ideš?" Spýta sa jej Astrid, pričom hlavu má strčenú v skrini.
,, Idem s Noahom. Mám k nemu asi najbližšie," pokrčí plecami.
Príde mi to divné. Ariel totiž nemá práve najkrajšiu povesť, ale kedykoľvek sa na to opýtam Astrid, povie mi len to, že mala zlú skúsenosť zo vzťahu.
,, S kým ideš ty, Astrid?" Otočím sa smerom k nej a Astrid vystrčí hlavu zo skrine.
,, Idem s Tylerom. Je to fajn chlapec."
,, S ktorým si párkrát náhodou spala a ktorý sa z teba kŕmi," podpichla ju Ariel a žmurkla na mňa.
,, Ty buď radšej ticho, rohatá. Ja sa tiež nestarám do toho, s kým každým sa váľaš, okej?" Vyplazí na Ariel jazyk.
,, Mali by sme sa začať obliekať, inak prídeme, neskoro," zasmiala som sa a pokrútila hlavou nad ich doťahovaním.
,, Hej, Zaira, čo si vlastne obliekaš? " so záujmom sa opýtala Ariel.
Vstala som a prešla k skrini odkiaľ som vybrala veľký obal so šatami.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,, Tie sú nádherné," rozplývala sa Astrid a dotýkala sa látky.
,, Hej! Fakt krásne!" Pridala sa Ariel.
Už sme na nič nečakali. Bol čas sa pripraviť.
⏺⏺⏺
,, Si prekrásna," zašepkal mi Sebi keď som ho už držala za ruku a viedla smerom k sále.
,, Ďakujem Sebi." Usmial sa na mňa a dal mi drobný bozk na líce. Zachichotala som sa.
,,Prečo sa smeješ? " zasmial sa aj on.
,, Mám extrémne citlivú tvár, veľmi ma to šteklí!" Smejem sa ďalej. Sebimu sa na tvári objaví úškrn. Začne mi celú tvár obsypávať malými bozkami. Na čelo, na líce na nos... Až sa zrazu perami jemne obtrie o tie moje.
Zamrznem a vypleštím oči. Naše pery su stále o seba nehybne pritisnuté a pozeráme si do očí. Trochu sa pousmeje a potom začne perami pohybovať.
Bozkávame sa pred dverami sály a vôbec nám to nevadí.
Sebi mi jemne zahryzne do pery a ja pootvorím ústa. Nasajem vzduch plný jeho mágie a ochutnávam ju. Je svieža, ľahká a bezstarostná, radosť ochutnať. S vášňou si užívam jeho mágiu, je pre mňa ako droga.
Chytím Sebiho okolo krku a pritiahnem si ho bližšie. Dá mi jednu ruku na chrbát, jednu na zadok a natlačí sa na mňa.
Práve v tej chvíli začujem v mojej hlave odporný hlas.
No fuuuj, Zaira. Takto ma podvádzať. Budem ťa musieť potrestať.
Táto časť je taká všelijaká, ale som rada že som sa posunula na inú dejovú líniu. Snáď sa páčila 💗
