~Capricorn ~(Kozorožec)

● XI. ●

,, Veselé Vianoce!" Zaželáme si všetci a pripijeme si. V hlave sa mi zablysnú spomienky na Vianoce strávené s rodičmi,v ústave...Všetko patrí  minulosti.

Potrasiem hlavou aby som sa zbavila dotieravých myšlienok a venujem sa nádhernej atmosfére vôkol mňa.

Sme v plesovej sále kde práve prebieha štedrovečerná večera. Uprostred miestnosti žiari krásny, obrovský stromček (Sebi to okomentoval že: ,To čo za sekvoju nám sem dali?!' nebola to sekvoja, bola to jedľa, ale celý stôl Znamení sa od smiechu prehýbal z tónu Sebiho hlasu), pod ktorým je kopa darčekov. Každému žiakovi niečo totiž daruje škola, my sa obdarúvame neskôr navzájom ( dalo mi celkom zabrať vymyslieť pre všetkých primerané darčeky).

Po úžasne vydarenej a chutnej večeri sa nahrnieme k stromčeku a hľadáme darček s naším menom. Netrvá dlho kým nájdem svoj.

Je to stredne veľká krabička zabalená v tmavomodrom papieri previazanom červenou stuhou.

Jemne zoberiem darček do rúk a odnesiem ho k stolu.

Opatrne odbaľujem darček. Odhalí sa drevená krabička.
Pomaly ju otvorím a nakuknem dovnútra. To, čo je tam, mi vyrazí dych.

Vo vnútri je krásna, obrovská snežná guľa, ale nieje to klasická guľa.

Vo vnútri gule je historická časť Londýna,môjho rodného mesta. A tým myslím, skutočne je. Okolo Toweru sa prechádzajú ľudia v historických šatách, vidím kone a vozy, a potom zatrasiem guľou, zasneží a scéna sa presunie inam, k Big Benu, a tak stále dokola. Vidím Buckinghamský palác, Hampton Court, Nelson's Column. Je to nádhera.

,, Kúzlo," zašepkám a s vďačným výrazom vyhľadám Phelpsa. Usmieva sa na mňa.

⏺⏺⏺

Sedím sama v izbe na mojej posteli. Niektorí ešte oslavujú,vrátane Astrid a Ariel.Hoci bola dole skvelá zábava, trochu sa mi už žiadalo  pokoja. Bola som unavená, a dokonca aj môj prívesok len slabo blikal. Oni určite teraz tancujú, najskôr na Lambadu, ktorú si neviem prečo vyžiadali už trikrát. Ale ja už som u seba a prezerám si darčeky.

Všetky sú skvelé, buď krásne alebo praktické. Veľmi sa mi páčia, každý jeden z nich. Navždy mi budú pripomínať všetkých týchto skvelých ľudí, a najmä to, že mi ich darovali s láskou a originalitou.

Zasmejem sa nad bielym plyšovým medvedíkom od Noaha, nad príjemne mäkkými ponožkami so sobom od Sebiho (s venovaním: Pre moju kozičku od Sobiho) aj nad tričkom: Zelená má zelenú od Astrid. Milujem ich.

Ozve sa tiché zaklopanie.

,, Ďalej!" Zakričím neopúšťajúc posteľ. Jednak preto, že sa mi nechce, a jednak preto, že mám na nohách obrovský XXL balíček želé cukríkov od Ariel.

,, Zaira...Môžem?" Zjaví sa vo dverách Ethanova postava. Nečakala som ho tu, a už vôbec nie pred svitaním. Myslela som si, že bude ešte na oslave.

,, Chceš ma znásilniť?" Vypleštím oči, spomínajúc si na Sebiho slová.

,, Č-čo? N-nie, neblázni. Navyše, myslíš že by som klopal ak by som ťa chcel znásilniť?" Potichu vyprsknem smiechom.

,, Ja len..Chcel som...Popriať ti krásne Vianoce a...No..Mám pre teba darček. " Ethan podíde ku mne a položí mi k nohám zloženým na posteli malú krabičku. Prekvapene naňho pozriem, no on sa len povzbudivo na mňa usmeje. Mrknem znova na krabičku.

Opatrne sa k nej priblížim a otvorím ju. Vo vnútri je malý prsteň - drobný drak so svietiacimi zelenými očami, rovnakými ako môj prívesok. Nasadím si ho. Dráčik krídlami objíme môj prst a vytvorí na ňom príjemný tlak. Do tela sa mi rozleje akýsi náhly pocit šťastia a ja natešene pozerám na moju ruku - padne mi ako uliaty.

,, Je prekrásny, Ethan. Ďakujem. Ale ja...Nič pre teba nemám."

,, To nevadí. Som rád, že sa ti páči. Je v ňom štipka mágie, ale neboj sa. Tá mágia je čistá," usmeje sa a zberá sa na odchod.

,, Počkaj..." rýchlo sa postavím a pobehnem k nemu. Ethan sa na mňa otočí a chvíľu mi hľadí do očí.  Usmejem sa naňho a vlepím mu nežný bozk na líce.

,, Veselé Vianoce Ethan."

,, Veselé Vianoce, Zaira."

⏺⏺⏺

,, Tri,  dva, jedna,nula, šťastný Nový rok!" Vrieskame všetci a objímame sa. Nad hlavou nám vybuchuje ohňostroj. Je to nádherné, vskutku pôsobivé. Iskričky modrej, žltej, červenej a fialovej lietajú po oblohe a ja pevne stískam pohár šampanského. Je to ako raj.

Nový rok, nová ja. Devätnásty rok života je predomnou.

Šťastný nový rok Ethan.

,, Aj tebe Zaira," ozve sa za mnou a ja sa otočím.

,, Zľakla som sa."

,, Nie, to teda nezľakla. Usmievaš sa."

,, Fajn, máš pravdu.  Nezľakla ."

,, Si zvláštna Zaira. "

,, No, čiste teoreticky, jediná svojho druhu.  "

,, Vieš ako to myslím. Niečo ma na tebe priťahuje, a to som inkubus. Mne by sa to nemalo stávať. "

,, Chceš to riešiť teraz? Ak si si nevšimol, nad hlavou nám vybuchuje ohňostroj."

,, Možno, ale ja si neviem predstaviť krajšiu kulisu," zasmeje sa Ethan a chvíľu mlčky pozorujeme ohňostroj. Zozadu ma objíme. Asi by som ho odstrčila, ale decembrový, teda už januárový vzduch nieje najteplejší a jeho telo ma príjemne hreje.

,, Dal som si dve predsavzatia na tento rok," Otočím sa naňho a v tme osvetlenej len občasnými svetelnými zábleskmi vidím kontúry jeho tváre.

,, Aké?"

,, Prvé je, že sa nebudem tak často kŕmiť. Zvládnem to aj bez toho, aby som každý večer s niekym spal."

,, Súhlasím. A to druhé?"

,, Urobím jednu vec."

,, Akú?" Ethan sa usmeje chytí mi tvár do dlaní a prvýkrát v živote ma pobozká na pery.

Tak, časť trošku venovaná dvojici  #Zethan. Páčia sa vám? Mne sa celkom pozdávajú💓

Xoxo

Nela💙