● XV. ●

473 46 6
                                    

,, Pobozkaj ma Zaira." Urobím čo odomňa chce. Spojím svoje pery s jeho a stratíme sa v nekonečnom nežnom bozku.

Zobudím sa. Oči mám opuchnuté, tvár  horúcu od stále neuschnutých sĺz, a po celom tele zimomriavky. Strasiem sa zo zlého sna a zavrtím hlavou.

Pritiahnem si perinu k sebe a pri tom prudkom pohybe pocítim ostré pálenie v ruke.

Keď sa pozriem na moje predlaktie, od zdesenia takmer vykríknem . Na ruke mám krvavú ryhu. A keďže sa mi ešte nezahojila pomocou mojej mágie, musí tam byť nanajvýš pár minút.Ako....

O niečo neskôr začína hlboký škrabanec zarastať novým ružovým mäsom, pálenie ustáva. Neustále pozorujem moju zoslabnutú ruku a v hlave mi dokola beží otázka: ako sa mi to stalo?

Obzriem sa po Astrid a Ariel. Ariel v izbe ako obyčajne nieje, ale Astrid áno.

Podídem k nej. Aj ona má na lícach slzy, mračí sa a trasie sa od zimy. Jemne ju prikryjem a pobozkám ju na čelo. Má ho trochu spotené, hoci jej je zima.

V tom si všimnem jej ruku. Rovnaká krvavá ryha.

,, Aaaaaaa!" Počujem niekoho v diaľke vrieskať. Podľa hlasu by som tipla že Ariel.

Moje tušenie sa potvrdí keď vletí do izby ako hurikán a zobudí tým aj doteraz spiacu Astrid.

,, Videli ste to? Máte to aj vy?" Vbehne krátko po nej Sebi v závese s ďalšími Znameniami.

,, Krvavá ryha? Áno. Už sa mi hojí,"Ukázala som im ruku a u všetkých som si všimla rovnaké "označenie".

,, Čo to je?" Dotkla sa Lilliana svojej ruky a Mathias ju zdravou rukou objal okolo pliec.

,, Netuším. Sebi, čo myslíš ty?" Otočí sa na vedúceho a Sebi len pokrúti hlavou. Zjavne tiež nič nechápe, rovnako ako my všetci .

,, Mali by sme navštíviť Phelpsa nech sa na to pozrie skôr, ako sa nám to všetkým zahojí,"ukáže pri tom na moju takmer zdravú ruku a všetci spoločne vyjdeme z našej izby.

⏺⏺⏺

,, Tak toto už je vrchol!" Tresne Phelps päsťou do stola keď mu všetci ukazujeme naše poranené predlaktia .

,, Čo sa to deje profesor?" Vrčí Noah na riaditeľa, zatiaľ čo ja pozorujem ako na jeho ruke vzniká nová, zdravá koža.

,, Ak by som to vedel, povedal by som to. Mám toho už plné zuby. Odteraz budete všetci pokope spávať v miestnosti núdze a budú vás strážiť naši najlepší ochrancovia. Nikomu sa nič nestane." Phelps ukončí toto "stretnutie" a pošle nás na ošetrovňu, aby sme trochu zregenerovali a načerpali  nejakú tú vzácnu mágiu.

⏺⏺⏺

Sebi ma chytí za ruku.

,, Tak toto je v riti. "

,, Ani nevieš ako, Sebastian." Zavriem oči a stisnem mu ruku. 

,, Asi viem keď si mi povedala Sebastian. " jemne mi prstom pichne do líca a otočí moju tvár k sebe. Moje oči sa stretnú s tými jeho svetlomodrými a keď vidím tú nehu a starostlivosť, trocha pookrejem.

,, Nemal si dnes v noci...Zvláštny sen?" Zašepkala som a Sebi vytreštil oči.

,, Popravde..."

,, Nezaostávajte," zakričal na nás profesor sebaobrany a bojových umení a viedol nás ďalej k miestnosti núdze. Keďže bol víkend a vyučovanie neprebiehalo, mali sme sa presťahovať a trochu sa zabývať.

Keď sme tam došli, interiér nás milo prekvapil. Núdzová miestnosť bola veľká asi ako telocvičňa. Bolo tam dvanásť  postelí, pri každej nočný stolík, dva gauče a telka a to bolo tak všetko. Bolo to také...Neútulné.

,, Vaše izby vám pochopiteľne ostávajú. Tu budete len spať, aby sme vás mali pod dohľadom a aby sa k vám nikto v noci nedostal. Tak sa udomácnite a potom pokračujte v užívaní víkendu," odporučil nám profesor Beller a zmizol z telocvične ako gáfor. Zjavne aj on mal na sobotu iné plány.

Všetci sme sa pustili do rozdeľovania postelí.  Nejakým zázrakom som skončila medzi Sebim a Noahom.

,, Noo počkať počkať. To tu mám byť akože medzi dvoma chalanmi?" Založila som si na protest ruky v bok a chlapci sa uškrnuli.

,, Budeme tvoji zdatní ochrancovia!" Vypol Noah hruď a Sebi na mňa žmurkol.

,, Dobre no," povzdychla som si a rezignovane som sa zvalila  na posteľ. Sebi a Noah si sadli k mojim nohám.

,, Takže," plesol ma Sebi po pravej nohe, ,, hovorili sme o snoch." Pripomenie mi a ja sa v momente narovnám.

,, Och, áno, "prikývnem.

,, Moment. Aj vy ste mali divný sen?"naklonil sa ku mne Noah bližšie a zahľadel sa mi do očí.

,, Hej. Mne sa snívalo...Neviem niekoho som hľadala a potom on našiel mňa a ja som plakala nech ma neopúšťa a on ma potom objímal a upokojoval..."

,, Mne sa snívalo presne to isté ale bolo tam nejaké dievča. Nevedel som kto to je, ale jej hlas mi prišiel povedomý." Noah si nervózne zahryzol do pery. Hnedé oči mal stmavnuté a od strachu mal zrenice úplne rozšírené.

Postupne celú miestnosť zaplní ticho a všetci sa zhlukujú bližšie a bližšie k nám. Dievčatá sú strapaté a unavené, chlapci značne nervózny, no nikto nevie čo sa to s nami deje.

,, Myslíte si že je to náhoda?" Opýtala som sa a zahľadela som sa na Sebiho ktorý je zvyčajne ten, čo všetko vie.  Je u nás vedúci, prvé znamenie, predseda. Vždy má na všetko odpoveď. Teraz však zjavne nie.

,, Netuším. Ale rozhodne to neveští  nič dobré. Začínajú sa pre nás temné časy."





V prvom rade sa vám chcem všetkým ospravedlniť za to, že mi táto kapitola trvala tak dlho. Riešila som toho však toľko, že na Wattpad čas jednoducho nebol. Prepáčte. 💔

Chcem sa vám však poďakovať za všetky prečítania, follows, votes, a komentáre. Neskutočne si to vážim! 💓💓💓vďaka vám je príbeh Capricorn na 10 mieste v kategórii fantasy! Ďakujem❤

Xoxo

Nela 💙

~Capricorn ~(Kozorožec)Where stories live. Discover now