~Capricorn ~(Kozorožec)

● VIII. ●

No fuuuj, Zaira. Takto ma podvádzať. Budem ťa musieť potrestať.

Zamračím sa. Jeho hlas ma preberie z tranzu a uvedomím si, s kým sa to vlastne bozkávam. Je to predsa môj kamarát.  Môj najlepší kamarát. Nemôžem. Nemilujem ho takto. Nejde to.

Jemne sa od Sebiho odtiahnem.

,, Sebi..."

Dobré dievča!

Buď ticho!

,, Ja viem. Viem že ma neľúbiš tým spôsobom. Ja som len chcel vedieť, aké by to bolo," usmial sa a pohladil ma po líci.

,, Hmm, noo, bozkávaš sa dobre! To teda musím uznať...Bolo to veľmi uspokojivé."

,, No to vieš, roky praxe. Aspoň na niečo mi bola tá Katherine dobrá," zasmial sa a chytil ma za ruku, aby sme spolu pokračovali do sály.

,, Zaira!" Zozadu ma schmatla čiasi ruka.

,, Temeri!" Otočím sa prekvapene na líšku. Má na sebe nádherné béžové priliehavé šaty až po zem s dlhým rukávom, a na celých šatách sú našité drahokamy svietace všetkými odtieňmi zlatej, oranžovej a jantárovej. Vlnité vlasy sa jej zľahka kĺžu po chrbte.
Na očiach má zlaté tiene a na lícnych kostiach pár trblietok.

,, Vyzeráš úchvatne, líštička!"

,, Ďakujem, nápodobne! A zjavne si to myslí aj Sebi," zašepkala a odtiahla ma trochu bokom.

,, Bozkávali ste sa?"

,, Ako to vieš? Videla si nás?"

,, Videli vás všetci ktorí v tom čase išli na večierok. " pretočila líška jantárovými očami.

,, Aha...Ups.."

,, Takže čo to bolo?" Zavrčala na mňa. Tým myslím, fakt zavrčala.

,, Hej, pokoj!"

,, Nesmieš mať nič s hocijakým druhom zázračnej bytosti."

,, Áno mami, budem si pamätať. O nič nešlo, len sme si to vyskúšali. Niesme spolu ani nič. Mohla by si mi prestať zvierať tú ruku? O chvíľu mi odumrie." Temeri mi pustí ruku, za ktorú ma doteraz držala. Pošúcham si bolestivé miesto.

,, Fajn. Dávaj si na seba pozor.

Temeri sa ešte raz na mňa pozrie a objíme ma.

,, Pa," vlepí mi priateľskú pusu na líce a odíde za svojim partnerom ("prekvapivo" je to to anjel Adrian).

Nechápavo pokrútim hlavou a očami skenujem miestnosť.

Astrid a Ariel sedia spolu s ostatnými Znameniami a Tylerom za jedným zo stolov.

,, Aaaa, tu si! Sebi hovoril že ťa kamsi stiahla Temeri..." pozrela na mňa Ariel veľavýznamne.

,, Hej, chcela ma na niečo upozorniť. Mimochodom, nieje prehnane starostlivá?" Zdvihnem obočie a Ariel vzdychne.

,, Nečuduj sa jej. Je to strážkyňa, pomáhať je jej životným poslaním. A hoci je veľmi mladá, myslím, že bude dobrá. Navyše, je fakt prešibaná. " zasmiala sa Ariel pri pohľade kamsi do zadu. Temeri tancovala s Adrianom a jemne okolo neho obmotávala mäkký líščí chvost. Úbohý anjel bol ako zhypnotizovaný.

,, Je to riadna dračica. Aj keď je to líška," podotknem a spolu s Ariel sa smejeme.

Najväčšia dračica si tu ty, zlatko. Vrrrr. 

Zase ty? Už ma nechaj!

Ale no tak láska. Poď sem ku mne.

Nevolaj. Ma. Láska. Ani inou stupídnou prezývkou.

Ono je to drsné. Mačička vystrkuje pazúriky, hmm?

Áno, a keď ťa uvidí, tak ti vyškriabe oči. Nechaj ma užiť si večer, Ethan.

Veď hej. Večer v mojej izbe.

Neodpovedala som mu. Prevrátila som očami a hľadala ho po miestnosti.

Našla som ho. Sedel sám pri pohári niečoho za stolom. To sa mi nezdalo, nemal by byť so svojimi "kamarátkami", ktoré sa vždy okolo neho krútili?

Ethan točil malým pohárikom na whisky v ruke a vyzývavo na mňa pozeral.

Tak rýchlo, ako to v tých šatách šlo, rozbehla som sa k nemu, fakt ako besný Kozorožec.

,, Už som si myslel, že sa neukážete, Decembrová princezná."

,, Čože?"

,, Presne tak. Si Decembrová princezná. Ariel je napríklad Aprílová princezná. Viete, že vy Znamenia sa vždy rodíte 27. Deň v mesiaci? Zaujímavé, všakže?"

,, Ty si si o nás zjavne fakt niečo hľadal na ten projekt. "

,, Čo už. Nielenže som sexy ale aj múdry," zašepkal mi do ucha.

Kedy stihol vstať od stola a prejsť ku mne?

,, Čo ešte o mne vieš ?"

,, No, hľadal som v starých knihách inkubov. Veď  vieš, sú tam také tie naše triky. A vieš čo som našiel?" Ethan sa dotkol môjho zeleného prívesku. Na mieste, kde sa jeho prst drahokamu dotkol, ostala čierna škvrna. Pocítila som nával jeho skazenej mágie, napádala mi bunky, skúmala telo.

Prehnala sa ako uragán celým mojím ja a potom rovnako rýchlo vyprchala. Prívesok mal zase normálnu farbu.

Zdesene som naňho pozrela.

,, A to nebolo zďaleka všetko," zahryzne si Ethan do pery a pobozká prívesok.

Celý sčernie. Aj do celého môjho tela sa vovalí podobný pocit ako predtým, no sprevádza ho aj iný - taký ako pri...No ehm...

Svaly sa mi sťahujú v kŕči a hryziem si do pery aby som nevzdychla. Ten pocit mi spôsobuje neuveriteľnú slasť, hrejivé niečo v mojom bruchu ma núti k tomu, že kolená sa mi trasú.

Mám pocit, že tieto chvíle budú trvať večne.

Dokým prívesok znova neozelenie.

Ethanova mágia zo mňa zmizne a ja som opäť v rovnováhe.  Nie úplne, ale takmer.

Ethanove oči zažiaria červenou. Podíde ku mne a zahľadí sa mi tvrdo do očí. Potom sa nakloní a šepne mi takmer nečujne do ucha:

,, A dokážem toho oveľa viac. Stačí povedať, a môžem ti to všetko ukázať," každé slovo dôrazne vysloví a potom ma pobozká na kľúčnu kosť.

Whoaaa.

Milujeeem písať toho Ethana, fakt milujem. Je to taká ta postava ktorá sa píše sama.

Xoxo

Nela 💙