~Capricorn ~(Kozorožec)

● XXIX. ●

Po piatich dňoch v dome to začalo byť skutočne na nevydržanie. Neustále sa strácali veci, ľudia boli na nože a nikto si nedokázal nájsť užitočnú činnosť.

,, Tiana, ty si mi zasa vzala môj kondicionér? Nevravela som ti že stojí celý majlant?" Začula som vrieskať Sylviu.

,, Ooch, tak prepáč, že aj mne niekto neustále kradne masku na tvár, nevieš o tom niečo?" Vrieskala späť Tiana. Do toho sa zamiešal aj Michaelov hlas.

,, Noah, prečo si mi znova vzal nabíjačku dočerta? Povedal som ti  že sa jej nemáš dotýkať pretože potom ju nikdy neviem nájsť!"

,, Potreboval som nabiť notebook ktorý používaš aj ty!"

Takéto hádky sa u nás odohrávali v jednom kuse. Jediní dvaja tichí členovia domácnosti sme boli ja a Ethan. Zväčša sme boli zavretí v izbe sami dvaja alebo sme robili základné domáce práce, do ktorých sa nikto nejako nehrnul. Ethan skočil občas na nejaký nákup potravín, keďže bol jediný kto mohol bezpečne  vyjsť z domu.
My ostatní sme mohli maximálne vyjsť na zadnú záhradu, kde nás od pohľadov susedov chránili vysoké múry a stromy.
Strávila som tam veľa času sediac v altánku s kávou, knihou alebo Ethanom ticho sediacim pri mne. Vždy sme sa mali o čom rozprávať, a aj keď sme mlčali,bolo to príjemné ticho. Podobne to bolo aj dnes.

,, Zaira, už to veľmi dlho nevydržím. " Povzdychne si Ethan keď žačuje ďalšiu hádku zvnútra domu.

,, Je to len pár dní, musíme ešte počkať kým sa akože vrátime z Kuby. " upokojujem ho, no sama by som sa potrebovala ukľudniť a odreagovať .

,, Viem, no začínam mať toho skutočne plné zuby," zamačí sa a odpije si zo šálky s čajom.

,, Chápem ťa.  Ale zvládneme to," objímem ho a chvíľu tam len tak sedíme.

⚫⚫⚫

V tú noc sa mi veľmi nedarilo zaspať. Neustále som sa prehadzovala a v hlave mi vírila kopa nezmyselných myšlienok. Ethana som budiť nechcela, a tak som si obliekla na pyžamo sveter a zašla do kuchyne aby som si spravila teplé kakao.

Na moje prekvapenie som nebola jediná kto nedokázal spať.

O kuchynskú linku sa opieral Sebi a v ruke držal sklený pohár s alkoholom. Nos mal stále modrý, ale našťastie už nebol taký opuchnutý.

,, Ehm.. Ahoj."

,, Hmm. "

,, Zas piješ?" Povzdychla som si.

Sebi len neurčito zamrmlal. ,,Mhmm."

,, Nevieš spať?"

,, Mám tu toho už pokrk. "

,, Chápem ťa..." Pokúsila som sa o mierny tón, no Sebi nemal záujem byť mierny.

,, Nie , nechápeš! Nepoznala si Ethana pred rokom. Nevieš o ňom nič. A ja s ním mám teraz tráviť desať dní pod jednou strechou? S podvodníkom a vrahom?"

,, Prestaň Sebastian! Ty netušíš kým Ethan naozaj je, pozeráš naňho len svojimi zaslepenými očami!"

,, A ty ho poznáš tak dobre že si dovolíš povedať  kým je?" Šplechol mi priamo do očí, no ja som sa nedala zaskočiť.

,, Som si ním istá."

,, Buď si. Ale nezaťahuj do toho nás všetkých!"

,, Asi si zabudol že nás Ethan všetkých zachránil. Alebo si vedel čo sa chystá Lilith urobiť?"

Sebi na chvíľu stíchol a len na mňa pozeral.

,, Myslela som si," odfrkla som si a šálku kakaa som radšej vyniesla hore do izby. Nebudem počúvať jeho kecy.

,, Sklamala som sa v tebe. Neočakávala som od teba taký dementný  povrchný prístup. Niesi nič iné ako egoistický zbabelec,"otočila som sa ešte na schodoch no Sebim to ani nehlo.

Vybehla som hore do izby a sadla som si do kresla pri okne. Pomaly som pila kakao a popri tom som pozorovala spiaceho Ethana. Prikrytý bol až po bradu a vyzeral neskutočne roztomilo.

Keď som ho tam tak videla, spiaceho a bezbranného, uvedomila som si ako veľmi ho ľúbim. Nieje dokonalý ale je všetko čo chcem. A nedám si to vziať Sebim.

Sedela som v kresle ešte hodnú chvíľu, kým sa mi nápoj v šálke minul. Potom som sa pokúsila čo najtichšie si ľahnúť, no zjavne to nebolo dosť potichu.

,, Zlato, ty si hore?" Zamrmlal Ethan z polospánku pretierajúc si oči.

,, Áno, nevedela som spať." Pohladkala som ho po ruke.
Ethan akoby po tej poznámke ožil.

,, Mala si ma zobudiť! "

,, Chcela som ťa nechať spať. Aj tak si dosť vyčerpaný. "

,, Keď nespíš ty,nespím ani ja. Alebo už chceš spať?" Chcela som povedať áno, ale vedela som že nezaspím. Navyše bol už aj tak hore.

,, Asi nedokážem zaspať ," priznávam a pozriem naňho previnilými očami.

,, Fajn. Tak si urobíme špeciálny nočný program."
Ethan sa postavil a vybral sa k dverám.

,, Počkaj! Ak ideš do kuchyne.. Keď som si bola po kakao, bol tam Sebi."

,, Ak tam bude aj teraz, budem ho ignorovať. On mi už v tomto dome problémy nevyrobí. " prisľúbil Ethan a potichu sa vykradol z izby.

O niekoľko minút bol späť, aj so šampanským, dvoma pohármi, mliečnou čokoládou a jahodami.

,, Sebi tam nebol. Škoda, lebo nevidel moje krásne telo bez trička," žartoval hneď od dverí. Narážal na jeho pyžamo, ktoré bolo ochudobnené o tričko.

,, Odkiaľ si všetky tie veci vzal?" Opýtala som  sa s úžasom.

,, Vravel som si že sa to ešte môže zísť, tak som si to dole ukryl," šibalsky sa usmial a sadol si ku mne na posteľ.

,, Si úžasný," dvíhala som mu ego pridŕžajúc poháre aby nám mohol obom naliať.

,, Niesom, ale viem vždy vybrať najlepšie šampanské," žmurkol na mňa a ja som mu vlepila bozk na líce.

,, Ochutnaj jahody," vzal jednu z nich a opatrne mi ju vložil do úst.

,, Sú výborné, sladké. Takmer také sladké ako ty. Povedz mi, čo sa ti stalo že  si taký romantik? Jahody, čokoláda,šampanské... Chýba len obrovský biely plyšový medveď s červenou mašľou okolo krku."

,, Vidíš, ten medveď je dobrý nápad," zasmeje sa a potom mi chytí bradu medzi prsty.

,, Som romantik, pretože hrubý som bol už dosť. A ty si zaslúžiš aby bol k tebe niekto dobrý. "

,, Je to od teba nenormálne krásne.  Ale len tak medzi nami... Občas , v istých... Situáciách.. Nieje na škodu byť zlý," provokatívne som si zahryzla do pery a všimla som si ako Ethan spozornel.

,, Pozor Zaira, to znelo takmer ako návrh." Pozrel na mňa a v jeho očiach som zahliadla to známe nebezpečenstvo.

,, Možno to mal byť návrh. " Provokovala som ďalej.

,, Mal?"

,, Hmmm."

,, Och Zaira. Takéto veci mi nerob," Zavrčal a začal ma bozkávať. Jemne sa mi zahryzol do krku.

,, Chceš teda aby som bol zlý, hej? No dobre... "

Pravdupovediac, zlý Ethan mi skutočne chýba :)