~Capricorn ~(Kozorožec)

● XX. ●

,,Tvoj milovaný Ethan je vrah."

Nedokázala som uveriť tomu čo počujem.
Ethan nemohol byť vrah. Bolo to vylúčené. Nemožné. Ethan by predsa nikoho nezabil. Sebi to iste myslel len obrazne.

,, Ako to myslíš?"

,, Tak ako to hovorím Zaira. Ethan. Zabil. Človeka. "

,, Absurdné. Ethan by nikdy..."

,, Zaira, je to tak. Vie o tom len pár ľudí ktorým nevymazali pamäť, vieme to preto aby sme ťa mohli pred ním čo najúčinnejšie ochrániť. "

,, Mám dve otázky. Prečo ho nevylúčia keď je taký nebezpečný ? A kto každý o tom vie?"

,, Nevyrazia ho preto lebo jeho otec je veľmi významný sponzor čo sa týka laboratórneho vybavenia,bez toho by sme boli stratení. A viem o tom ja,tvoje spolubývajúce, Temeri, učitelia,pochopiteľne Phelps a, čo ťa možno prekvapí, Katherine. "

,, Prečo o tom Katherine vie? A prečo o tom vieš ty?"

,,Je mojou povinnosťou ako vedúceho aby som sa postaral o všetkých ostatných, a teda aj o teba. A Katherine o tom vie lebo je Ethanova blízka kamarátka a pomáhala mu zaháňať depresie."

,, Ale -"

,, Prijmi to ako fakt a prestaň už konečne zatvárať oči pred vecami ako zbabelé decko! Si Kozorožec, stelesnenie inteligencie a vyspelosti, Kozorožci už v kolíske majú pôsobiť zrelo!"

,, Tak potom asi niesom Kozorožec!" Zvriesknem po ňom so slzami v očiach a vybehnem von.

Bežím až k ohradám s našimi školskými drakmi. Zastavím sa pred snežným drakom Vločkou. Už si na mňa zvykla. Vždy keď prídem, podíde k ohrade a očakáva dobrotu alebo aspoň pohladkanie.

Otvorím ohradu a sadnem si na zem. Vločka sama za mnou príde,obrovské telo si zloží vedľa mňa a hlavu položí na kolená.

Naše draky niesu nebezpečné. Sú skrotené a slúžia nám na obranu aj ako domáce zvieratká.

,, Ach vločka. Ty mi rozumieš. Však moja milá?" Pohladím ju po jasnobielych šupinách na čele a Vločka vyfúkne chladný vzduch.

,, Ľudia sú hrozní. Aj každá bytosť čo sa im podobá. Draci sú oveľa úžasnejší, chápavejší...." Hundrem a líškam sa dračici. Ona len na mňa hľadí jedným pootvoreným modrým okom, vypúšťa obláčiky ľadového vzduchu a občas súhlasne zamrnčí. Je to všetko čo potrebujem.

⏺⏺⏺

Do internátnej izby sa vraciam až o niekoľko hodín. Je už naozaj neskoro,no predpokladám že všetky znamenia sa balia na Kubu. V spoločnej izbe nieje ani živej duše.

Vyberiem sa teda smerom k našej izbe ktorú zdieľame s Ariel a Astrid a vojdem dovnútra.

Obe sedia na posteliach. Mám úplne rovnaký pocit ako keď som sem prišla po prvý raz, hoci odvtedy prešlo už vyše pol roka.

,, Ehm.. Dobrý večer?" Zatiahnem keď vidím ich kamenné tváre a vystretá chrbty. Dramatickosť tomu všetkému dodáva veľká voňavá  sviečka horiaca na stolíku,ktorá vrhá na celú izbu záhadné tiene.

,, Kde si bola?" Zasyčí na mňa Ariel a pôsobí ešte drsnejšie ako obvykle.

,, Myslím že to nieje vaša starosť, ale bola som za Vločkou ." Prehodím a zvalím sa na posteľ .

,, Ach za Vločkou. Skutočne. " Nijak neskrývaný ironický podtón akým bola povedaná táto veta  ma prinúti prudko sa posadiť .

,, Nepáči sa mi tvoj tón Astrid." Precedím pomedzi zuby a Astrid sa hneď rozhorčene ohradí.

,, Nám sa zas nepáči čo vyvádzaš v poslednej dobe. Čo sa ti to deje Zaira?" Niečo tu smrdí zradou. Okamžite mi napadne Sebi ktorému som o všetkom povedala.

,, Sebastian vám niečo povedal?" Ariel si odfrknem

,, Sebastian nepovedal ani slovo, aj keď je pravda že šiel piť s Noahom, čo sa stalo naposledy po rozchode s Katherine. Takže nie, on nič. Len neviem kde si sa dnes odkedy si vstala túlala až doteraz, keď by si už mala ísť do postele. Už bude svitať a večer letíme. Niesi ani zbalená. "

,, Môže vám byť fuk kde trávim svoj voľný čas.  Balenie taktiež s prehľadom stíham a aj vyspať sa stihnem."

,, Len aby. Mala by si sa už upokojiť . A zháňal ťa Ethan. Vraj si si niečo u neho zabudla. Dúfam že je to nevinnejšie ako to v skutočnosti znelo."

V to som rozhodne dúfala aj ja.

⏺⏺⏺

Keď o niekoľko minút zaklopem na mne známe dvere, žalúdok sa mi stiahne a pocítim prudké kŕče. Lenže z čoho? Bojímsa opýtať sa ho na pravdu o tej vražde? Alebo som nervózna z neho, z človeka ktorý mi len pred pár hodinami doprial toľko rozkoše a potom ma slovami ponížil?

,, Ja som ťa neponížil." Tento hlas by som čakala skôr v mojej hlave, no to nebolo v mojej hlave. Majiteľ hlasu stál rovno predomnou, prepaľoval ma zelenými očami a jeho pery boli pevne zovreté.

,, Neponížil som ťa. Sama sa ponižuješ. Neustále. " pokračoval. Rozhodla som sa to ignorovať a prešla som rovno na vec.

,, Volal si ma."

,, To teda áno."

,, Prečo si do toho ťahal baby keď si mi mohol poslať myšlienku?"

,,Hmm."

,,Chcel si ma postrašiť , pravda?"

,, Možno."

,, Necháš ma tu stáť? Budeme viesť romantický zárubňový rozhovor skorého rána? Nemám problém. "

,, Už stačí tej naškrobenosti a strojenosti Zaira. Poď ďalej. "
Vojdem do jeho izby a hodím pohľad na jeho posteľ . Naprázdno prehltnem a sadnem si radšej na pohovku.

Ethan si sadne blízko mňa, bez varovania si ma pritiahne a vtisne mi bozk na spodnú peru. Vplyvom jeho kúzla a spomienky na dnešný zážitok zahorí  vo mne túžba.

,, Aaach cítim to moja milá. Chýbal som ti?"

Áno, vyzerá to že je Wattpad pre mňa holubník. Nebudem vás zaťažovať dôvodmi mojej neprítomnosti. Len dúfam že sa vám časť páčila 💕💕
Veľmi vám ďakujem za množstvo prečítaní a votov. Takisto mi pribúda aj množstvo nových followerov, z čoho sa nesmierne teším. Ak ste ma náhodou followli a ja som vám follow nevrátila,pokojne mi to pripomente v komentároch. Pre mňa sú totiž followeri ako komunita mojich priateľov a nerada by som niekoho prehliadla 💖

Xoxo

Nela💙