Barónka

10

  „...odpovedaj mi, ak sa ťa niečo pýtam!" skríkla panovačne Beatrix. Madlene si ju nevšímala, hľadala svoje šaty do mesta, no nikde ich nemohla nájsť.

„Prepáč, ale nepočúvala som ťa..." zahundrala a ohla sa, aby mohla pozrieť pod posteľ. Jej sesternica nebola zvyknutá, že ju niekto ignoruje, podišla ku kľačiacej a chytila ju za ruku. S nečakanou silou ju vytiahla na nohy.

„Nepočúvala si ma? Mňa?!" sypala jej do tváre. Madlene uhla trochu hlavou, aby jej ústa a škriekavý hlas nemala až tak v blízkosti.

„Nekrič na mňa, prosím. Nie som tvoja služobná ani paholok, na ktorom si môžeš vybíjať svoju zlosť," povedala pokojne a vytrhla sa jej. „Ak mi nechceš pomôcť s hľadaním, tak radšej odíď."

Beatrix otvorila a zatvorila ústa, celá znemožnená. A čo, že Madlene je jej sestrenica. I tak sa sama nespráva ako barónova dcéra ale ako slúžka.

„Nič také! Ihneď mi odpovedz na moju otázku!" dožadovala sa ďalej, keď nadobudla znovu rovnováhu.

„Tá bola aká?" prešla pri nej na druhú stranu postele, prehádzala povlečenie a prikrývky. Beatrix namosúrene zaborila ruky do jej postele, stála hneď oproti.

„Pýtala som sa ťa, odkiaľ poznáš toho muža, čo ma včera zachránil!"

Madlene na chvíľu prestala, hruď jej zvierali obavy. Na sebe ale nedala nič znať.

„Načo ti to bude? Nemyslím si, že by ťa mal zaujímať, je to len robotník."

„Drahá sesternica, ty za mňa nemysli. Mám dosť rozumu," odbila ju uštipačne. Madlene si prekrížila ruky na hrudi, pozorovala svoju rannú návštevu.

„Aha. No je to pekné, že sa v svete nestratíš, ale nemienim ti odpovedať," skončila rozhovor a dala sa do hľadanie, v ktorom ustala kvôli Beatrix.

Tá sa na ňu prudko otočila, šla za ňou ako tieň.

„Ale ty mi to musíš povedať!"

„Nič nemusím..." zahundrala Madlene. Začínala ju bolieť hlava z toľkého hluku.

„Povedz mi to!" bola ako malé dieťa, ktoré nedostalo sladkosť a i tak si ho vyžaduje. Hoci aj krikom. Nie prosbou.

„Preboha, Madlene," ozval sa Luca, ktorý prišiel s raňajkami. Ani si ho nevšimla, pokiaľ sa neozval. „Povedz jej to."

Pozrela na neho, nech je radšej ticho, ale Beatrix to využila.

„Správne! Počúvni ho!"

„Obaja by ste mali odísť," povedala chladne Madlene a Lucu pichlo pri srdci. Dúfal, že to nepokazil.

„Už som povedala: Neodídem skôr, ako nebude poznať jeho meno!"

Madlene si ju nevšímala. Prešla ku stolíku a naliala si čaj. Beatrix zúrila, kričala. Lenže mladá barónka bola ako stena. Bez odozvy.

Luca to ale nevydržal. Všetko sa kazilo kvôli tomu chlapovi!

„Slečna Basgon, je to Seth Lumieré."

Jeho pani sa na neho pozrela. Prečo jej to prezradil? Otočila sa späť k svojmu čaju a viac si ho nevšímala.

„Konečne!" zvolala natešene Beatrix. „A nebolo to ani také ťažké. Povedať jedno meno!" schytila sukne, zvrtla sa a odpochodovala vonku z jej izby.

Ostali sami.

„Povedala som, aby si odišiel," povedala jemne, ale bola sklamaná zo svojho priateľa.