Barónka

27

„Ty blázon!" zreval Lucky na grófa. Jeho ochrankár pustil Seth, ktorého si nevšímali, vytrhol mu z ruky zbraň. Namieril ju na Navara.

„Musel som to urobiť," hovoril ticho ako zaklínadlo.

„Ale až keď by sme získali dôkazy, idiot!"

Navare zdvihol zrak od tela, pozrel na Luckyho akoby si až teraz uvedomil, čo spravil.

„Bolo to nutné...musel som..."

„Nič ste nemuseli! Stačilo ma počúvať." Ruku Lucky spustil vedľa tela. „Gratulujem vám, drahý gróf, teraz určite budete visieť."

Trojica sklonila hlavy ku kľačiacemu Sethovi. Triasol sa od hnevu a zúfalstva, krv mu farbila ruky. Videli, ako si ju potiahol do náručia, rukou sa snažil zastaviť krvácanie. Druhou rukou šmátral po krku, chcel nahmatať pulz.

„Bože, zdvihni ho. Musíme sa ho zbaviť!" rozkázal Lucky svojmu chlapovi. Ten pristúpil k zajatcovi.

„Madlene, láska..." pobozkal ju na líce a čelo, snažil sa zachytiť jej dych. Necítil nič. Vnútro mu spaľovala bolesť.

„Vieš čo, rovno ho tam zabi, nemusí ani vstávať," rozhodol sa Lucky, podával mu pištoľ. Navare sa prizeral, bál sa, odrážalo sa to v jeho postoji. V gestách.

Ochrankár nezaváhal, natiahol kohútik. Seth ani nezdvihol hlavou, poddával sa žiaľu, nechcel si pripustiť, že ju zabili pred jeho očami.

Mal padnúť ďalší výstrel, namiesto toho začuli hluk, výkriky a nadávky. Niečo sa vonku dialo, Lucky pozrel na Navara.

„Čo sa to deje?!"

„Bože!" skríkol gróf, odhodil zbraň preč akoby ho poštípala.

„Musím utiecť!"zvolal Lucky na svojho chlapa. Dnu nahrnuli vojaci kapitána Bacha, obkľúčili prítomných. Namierili bajonety na Luckyho a grófa.

„Ty zradca!"zadržaný zločinec pozrel s nenávisťou na grófa.

„Ste zatknutí na príkaz baróna Rosca!" zahučal pevným hlasom Bach. Pozrel na Setha a Madlene v jeho náručí. Potlačil zlé pocity.

Lucky sa zrazu upokojil. Nič na neho nemajú, mladú zabil gróf, rád ho potopí. I tak ho nepotrebovali.

Vtom sa Seth spamätal, nežne položil telo na zem. S nenávisťou podišiel ku kapitánovi, vytiahol mu šabľu z pošvy.

„Pán Lumiére, čo to robíte?"

Neodpovedal. Kráčal ku grófovi Navarovi, ktorý s údesom zacúval až k valu z bajonetov.

„Pán Lumiére!"skúsil to ešte raz. Namiesto toho sa Seth rozohnal, chcel seknúť. Do cesty sa mu postavil Gray, schytil ho za ruky.

„Upokoj sa!"dohováral mu šepky do ucha. „Zabúdaš na jej odkaz!"

Síce sa mu to ťažko hovorilo, pretože vážne vyzerala mŕtva. Ale prečo by Sethovi inak niečo také čudné posielala? Obaja sa pozreli jej smerom. Seth prikývol, pustil meč na zem a znovu podišiel k Madlene.

Kapitán si vydýchol, vzal svoju zbraň.

„Pán kapitán,gróf Navare zabil barónku," ozval sa Lucky. „Videl to a jLumiére, všetko dosvedčí."

„Nehovor na mňa, špina!" zahriakol ho Bach. „To si nechaj pre súd. Môžem ťa ale ubezpečiť, že sa tentokrát z toho nedostaneš."

Lucky sa povýšenecky usmial.

„Nevravte....uvidíme."

Kapitán dal znamenie na odchod. Každý zadržaný dostal ako darček dvojicu vojakov, a tí ich odvádzali do šatlavy. Nato Bach pozrel na Madlene.