Barónka

20

Ticho sa dalo krájať. Bolo priam hmatateľné. A veľmi nepríjemné. Madlene ani nevedela, či ho chce prerušiť, či sa vôbec chce pýtať. Toľko mesiacov sa naháňala za Aliciným prízrakom so strachom, že jej priateľke niečo hrozí. Teraz sa presvedčila, že Louis mal od začiatku pravdu. Všetko to bola jedna veľká hra.

„Nebudeš sa pýtať?" ozvala sa Alica. Sadla si k stene, ale nemala toľko guráže pozrieť priamo na Madlene.

„Zdám sa ti hlúpa?"

„Isteže nie. Veď pani barónka nemôže byť hlúpa, že? Ani naivná,"povedala s iróniou a hnevom. Dievča na ňu prekvapene pozrelo. Kde sa v nej našlo toľko zlých emócií?

„Čo sa ti stalo? Nikdy si sa takto nesprávala!"

Alica sa na ňu pozrela s hnevom.

„Ako to môžeš vedieť?! Nepoznáš ma!"

„Boli sme priateľky..."

„To si si myslela ty!"

Madlene ostala ako obarená. Žeby sa vážne takto zmýlila? Nikdy jej Alica nedala nijaký náznak toho, že jej nie je príjemné, byť v jej blízkosti.

„Prečo si mi nič nepovedala? Celú tú dobu si všetko predstierala?"

„Čo som ti mala povedať? Uraziť ťa? Ktovie ako by sa to skončilo. Nejako by si sa mi pomstila. Pridobre vás poznám."

„Nás?"

„Tvoju spoločnosť. Urodzených."

Nechápavo na ňu zažmurkala.

„Kedy som ti dala najavo, že si o sebe myslím viac ako o tebe? Kedy som ťa urazila? Ak som niečo spravila, tak mi odpusť, ale nezaťahuj do toho aj Lucu!"

„Stále! Ak som mala problém, ty si ho chcela hneď vyriešiť peniazmi svojho otca. Ja som nikdy nestála o to, aby mi niekto takto pomáhal! Bola som vychovaná v duchu, že ak niečo chcem, musím o to zabojovať."

Madlene si sadla oproti. Opierala sa chrbtom o protiľahlú stenu, snažila sa všetko spracovať. Toto dievča, ktoré tam sedelo s ňou, bolo odrazu pre ňu cudzinkou.

„Nechcela som ti zle. Nikdy. Chcela som pomôcť," hlesla. Nikdy si neuvedomila, že by z toho vzišlo niečo takéto.

„Ale ja som o ňu nestála!" odsekla.

„Preto si sa pridala k Luckymu?"

„Nie hneď na začiatku. S Christianom sme sa mali brať, nemali sme ale dosť peňazí. Tebe som to nechcela povedať, vedela som, že mi natlačíš svoje peniaze a ja som nechcela byť nikomu nič dlžná,"pozrela kdesi nabok.

„Aha, tak si radšej išla za ním. U neho si dlžná nebola,"poznamenala Madlene s krivým úsmevom. Bolo jej vážne zle.

„Nie. Dohodli sme sa. Dal mi šperk na výmenu. Ak ťa privediem do tej továrne. Mala som hrať priateľstvo, aby si bola ochotná ísť za mnou."

„Rozumiem. Nebola si tam náhodou, všetko bolo pripravené. Preto si mi ihneď zmizla. Myslela si si, že ma chytili a ty sa môžeš pokojne vrátiť."

„Ako sa ukázalo, prerátala som sa. Videla som ťa s tým chlapom. Došlo mi, že si im ušla a kde ma budeš najskôr hľadať. Nemohla som sa vrátiť po šperk."

„Kde si sa túlala? U svojho strýka si nebola."

„ Ako o ňom vieš...aha, matka. Bola. Mala som šťastie, bol celý týždeň v meste, takže som u neho prečkala najhoršie. Vedela som, že sa musím ponáhľať. Lucky po mne poslal sliediť svojich chlapov."