Barónka

6

Jeho pravé meno poznali asi len jeho rodičia. Ktorí boli možno už dávno mŕtvi. Pre ostatných ľudí, ktorí pracovali pre Britvu, to bol prosto Lucky.

Lucky bol stále synom Šťasteny. Preto dostal aj tú prezývku. Pretože ak išlo do tuhého, dokázal sa zo všetkého vykrútiť, vždy vedel ako jediný upokojiť najvyššieho šéfa. Toto vysvetlenie stačilo pre obyčajných zlodejov.

On ale vedel, že človek musí mať bystrý um a vedieť dobre čítať v ľuďoch. A to presne mal. Preto dokázal prežiť v blízkosti Britvy, stať sa jeho pravou rukou a spovedníkom. Nikdy však neprekročil hranice.

Užíval si pokojný deň, pokým sa k nemu nedovalili jeho chlapi. Mali jednoduchú úlohu- vziať od Slima šperk. Ale keď ich uvidel, hneď vedel, že sa niečo pokazilo.

„Čo je, chlapci?" spýtal sa ich od okna. Nechcelo sa mu vstávať z pohodlného kresla, preto nezmenil svoju polohu.

„Vieš, Lucky, ten fagan nám utiekol," priznal sa hlavný vodca malej skupiny.

„Dôležitejšie je, či máte to, po čo som vás poslal."

„Nie, nemáme."

Lucky nebol nikdy prudký človek, preto ani jeho reakcia nebola plná hnevu. Na to tu bol Britva.

„Viete, že sa to pánovi páčiť nebude."

„Nebola to naša chyba! Ukázala sa tam barónka!" chlap sa chcel ochrániť, ale prezradil niečo ešte horšie.

„Skutočne?" spýtal sa so záujmom. „A kde je? Myslel som si, že máte za úlohu chytiť ju, ak by ste ju náhodou stretli," povedal pokojne. Sledoval svojich neschopných chlapov, ktorí sa začali akosi viac vrtieť.

Vedel o všetkom. Dokonca aj o tom, že malí zlodeji si začali šepkať, že Lucky je sám Britva. Jedna a tá istá osoba, keďže Britvu ešte nikto nevidel. Teda, až na jeho najbližších spolupracovníkov.

„Mala so sebou chlapa. Silného," ozval sa iný. Lucky upriamil svoju pozornosť na neho, čo mu vonkoncom nebolo príjemné.

„Chceš mi povedať, že jeden ufúľanec sa postavil štyrom chlapom a dostal ich?" spýtal sa ho s predstieraným blahosklonným výrazom. Toto bolo veľa aj pre jeho trpezlivosť.

„Využil našu nepozornosť..." vymýšľal si rýchlo vodca, ale bolo neskoro. Lucky sa postavil, čo bolo zlé znamenie.

„Chyby. Samé chyby, chlapci," pokrútil hlavou. „Šéf sa o tom bude musieť dozvedieť."

„Nie, Lucky! Prosím, napravíme to!" zvolali.

Pozrel na nich. Dá im ešte šancu? Alebo už má dosť ich neschopnosti?

„Dám vám ešte jednu možnosť. Ale radím vám, aby ste ma viac nesklamali. Pretože viete, že Britva nemá toľko trpezlivosti ako ja."

Chlapi prikývli. Značne im odľahlo, čo si samozrejme všimol. Uškrnul sa a nechal ich ísť. Znovu sa pokojne hodil do kresla a vyložil si nohy. Sledoval ulicu plnú ľudí.

Vedel, kto pomohol barónke. Lumieré. Nikdy s ním nemal problémy, nikdy ho nevidel, aby sa miešal do ich záležitostí. Tak ako väčšina zákony dodržiavajúcich ľudí. Napriek tomu sa mu nepáčilo, že kvôli tej malej lasici sa medzi nich mieša. Čo by na to asi tak povedal Britva?

Lucky sa usmial. Ten by si s tým hlavu nelámal. Zbavil by sa ho pri najbližšej príležitosti. Lenže on nie je Britva. Je prezieravý, vie, že sa mu mladý Lumieré ešte môže hodiť.