Barónka

26

Ako náhodou na chodbe stretla kapitána. Ten sa začudoval, že ju videl odchádzať od svojho brata. Dlhé roky to nevidel.

„Slečna,"pozdravil ju. Madlene sa mu zavesila na rameno a potiahla. Kráčali chodbou, a kapitán vyčkával. Určite mu niečo chcela povedať alebo ho niečím poveriť. Cítil to v kostiach.

„Pán kapitán, nevychádzali sme spolu veľmi dobre," nadhodila.

„Neviem o tom, slečna."

„Robila som vám starosti."

„Nemôžem posudzovať."

„Ste veľmi šľachetný a dobrý človek."

Bach sa mierne začervenal.

„Predpokladám, že tento úvod má nejaké pokračovanie."

Usmiala sa.

„Máte pravdu."

„Akú službu potrebujete?"

„Ste bystrý."

„Ani nie. Ale pohybujem sa tu dosť dlho, aby som vedel, že takto sa začínajú nejaké prosby."

„Zaliečam sa vám," zasmiala sa. „Nebudem klamať, skutočne od vás potrebujem službu."

„Prosím, počúvam."

„Môj brat dnes vyšle tajne sluhu, aby zaniesol list. Potrebujem, aby ste ho zdržali."

Kapitán sa zachmúril. Madlene si to všimla, ostala ticho a ťahalo ho do záhrad. Čerstvý vzduch pomáha mysleniu.

„Neviem, či sa to má. Korešpondencia je súkromná vec a ja ako kapitán stráží..."

„Nežiadam vás, aby ste to čítali. Len ho zadržali, pokým budem potrebovať."

„Váš brat by ma mohol obviniť, váš pán otec prepustiť.

„Nebojte sa, keď sa to skončí, nebudete na zlej strane."

„Slečna, čo mi to tu hovoríte? Aká strana? Ja len chcem dobre vašej rodine!"

Pozrela na neho. Skoro cúvol.

„Aj ja. Tak čo, pomôžete mi?"

Ťažko vzdychol. Čo mohol robiť? Bola to barónka, on len obyčajný vojak. V kútiku duše ale musel uznať, že to neposedné dievča ma celkom rád.

„Pokúsim sa to zariadiť."

„Ďakujem! Ale tajne! Keby od vás brat niečo žiadal, vyhovorte sa na niečo."

Jemne ho pobozkala na líce, usmiala sa a odbehla. Stál sám uprostred záhrady sám, plný neistoty. Ako by mohol odmietnuť príkaz, ak by mu ho dal mladý barón? Radšej si to ani nechcel predstaviť.

O

Luca sedel na stoličke v kuchyni. Popíjal, možno sa skôr tváril, že pije čaj. Ústa ledva zmáčal v tekutine.

Gray so Sethom ho pozorovali. Obaja boli doma, Seth mal ešte voľno pretože rana nebola celkom dohojená. Gray si vyžiadal tiež dovolenie, aby dozrel na brata. Majster nebol nadšený, no privolil. Nechcel si znepriateliť barónku.

„Luca, čo čakáš, že urobíme?" spýtal sa Gray. Vypočuli si jeho rozprávanie o čudnom Madleninom správaní.

„Neviem... mohol by si sa s ňou pohovoriť. Tebe určite povie, čo chce robiť," zamračil sa a pozrel na Setha.

„Vieš, že sa nesmieme vídať. I tak mi to nepovie. Vieš, aká je."

„No, no," tíšil ich Gray. „Len sa nerozplačte. Robíte tú chybu, že ju podceňujete."