Barónka

17

Madlene sedela na pohovke vo svojej izbe. Mala na sebe šaty, ktoré jej poslala matka, a ktorá nikdy viac nechcela vidieť tie chlapčenské. Luka sedel oproti nej. Každému včera naklamal, že mladá barónka sa necíti dobre a že preto ostala v posteli. Dokonca nechcela ani prísť na večeru. I tak vedel, že bola pri Sethovi. Stále ho to zožieralo.

„Nemám žiadnu stopu, Luka," zavzdychala. Tým ho vrátila späť. Zožieral sa neopätovanou láskou.

„Určite nevieš, kto bol ten chlap?" spýtal sa a pritom pozreli na šperk pred nimi. Ten, ktorý našla u Alici.

„Nie. No ak ho uvidím, spoznám ho. Taký meč nemá každý."

„Nevidela si voz alebo drožku? Na nich zvyknú mať rodové znaky," skúsil.

„Nie. Ponáhľala som a nebolo mi celkom pohodlne," usmiala sa nevinne. Opäť sa dostávala do svojej bežnej nálady. Tiež sa snažila potlačiť obavy z nastávajúcich zásnub.

„Možno príde na ples. Každý bohatý člen aristokracie príde. Skúsime ho vypátrať tam," nadhodil.

„Veľmi dobrá myšlienka! To ale neznamená, že to má niečo spoločné s Alicou alebo Britvom. Tá služobná Josephine vravela, že tam často chodia urodzení ľudia."

Chvíľu nastalo ticho.

„Môžeme to zistiť," ozval sa Luka, pohľad presunul z drahokamu na dievča. „Ak ho budeš mať na sebe, niekto sa prezradí. Uvidíme zmenu na jeho tvári, v jeho pohyboch."

„Môže sa pretvarovať."

„Hádam sa nenecháš oklamať. Bola si s podvodníkmi a zlodejmi. A ak si to nevšimneš ty, ja áno. Bol som od mala zlodejom."

Usmiala sa.

„Si prefíkaný. No mohli by sme urobiť ešte niečo. Ostávajú mi dva dni slobody, dovtedy musíme toho zistiť čo najviac. Najlepšie by bolo, keby sme sa dostali k Alici."

Luku sa to nepríjemne dotklo. Jej zásnuby boli soľou do jeho rán. Ako to asi znášal Seth? Pomyslel si.

„Si dnes priveľmi zamyslený. Ak ťa niečo napadlo, hovor."

„Máta ma tento prípad. Čo ak by sme dali zatknúť priamo Luckyho? Možno by niečo prezradil."

„Nad tým som uvažovala tiež. Lenže kapitán povedal, že to nemôže urobiť len tak. Musí mať dôkaz. Ktorý nemáme. Lucky si dáva veľký pozor, kde a ako sa pohybuje."

„A pán Louis?"

„Povedal mi, že upodozrieva Alicu, že všetko narafičila. Neviem, začínam mať pochybnosti," pripustila neochotne.

„Prečo by to robila?"

„Neviem. Niečo sa deje a my nemáme vôbec tušenie, čo. Niekto sa s nami hrá... Takže môj inštinkt asi nie je taký dobrý."

„U nej si jej chcela veriť. Chcela si byť jej priateľkou. Ak ťa zradila bolo to preto, že si potlačila vlastné skúsenosti a výstrahy. Nechcela si byť sama."

„Ach, možno jej teraz krivdíme," oprela sa zúfalo o operadlo.

Luka sa netváril, žeby jej to chcel vyvrátiť.

„Ak sa rozhodneš, že niekam pôjdeš, musíme vymyslieť výhovorku,"povedal, aby zmenil tému.

Prikývla, nato vstúpil Daniel. Neklopal, vtrhol dnu akoby mu všetko v dome patrilo. Bol samoľúby.

„Sestra, volá ťa matka," ozval sa. Odkedy bola doma, mala pocit, že je akosi viac podráždený. Nie. Bol podráždený, odkedy oznámili, že sa bude vydávať.