Barónka

8

Matka ju prinútila ísť s Beatrix na menšiu vychádzku. Lenže odkedy k nim prišli aj jej priateľky z bohatých rodín, nedalo sa s nimi vydržať. Stále sa chichotali nad hlúposťami, a Madlene mala pocit, že zošalie. Keď si aj našla chvíľku, aby mohla utiecť z klietky, zastavila ju matka a všetko pokazila.

Preto teraz kráčala odovzdane za skupinkou pojašených mladých slečien. Nevšímala si ich, ani ony ju. Napriek tomu počula, ako sa z nej vysmievajú. Mala na sebe svoje obvyklé šaty do mesta. Chýbala jej len plátenná čiapka.

„Netvár sa tak," ozval sa Luka, ktorý sa k nej prikmotril. Na malú chvíľku mal pokoj od ich vrtochov. Zladil s ňou krok.

„Ako sa nemám tváriť? Myslela som si, že sa stratím aspoň na celý deň, ale nepodarilo sa."

Zafúkal vietor, rozohnal trochu horúčavu. Stromy zašumeli.

„Nepotrvá to dlho. Len čo bude po oslave zásnub, všetci odídu!" povzbudzoval ju. Jemne sa na neho usmiala.

„Som rada, že si išiel aspoň ty. Takto sa mám s kým porozprávať."

„Vieš, že pre teba by som spravil všetko."

Chytila mu ruku a poriadne stisla. Bolo to gesto plné priateľstva.

„Neuveríš mi, ale uvažovala som, že by sme sa mohli prejsť. Teraz sa mi to splnilo," zasmiala sa končene veselo. Lukovi sa tiež zlepšila nálada.

„Dlho sme neboli nikde takto vonku. V poslednej dobe bolo toho akosi veľa," povedal a pozrel na nebo. Bolo jasné, modré ako blankyt. Slnko pálilo.

„Máš pravdu," prikývla, myšlienky jej zaleteli ku Alici a následne k Sethovi. Keď na neho myslela, srdce jej začalo rýchlejšie biť. V hrudi mala zrazu oheň, ktorého príčinu nepoznala.

„Deje sa niečo, Madlene?" spýtal sa jej začudovane Luka, keď si všimol ako ostala ticho.

„Och, prepáč. Trochu som sa zamyslela. Neboj sa, nebude sa to opakovať. Venujem sa len tebe," usmiala sa neho, ale zdalo sa mu, že to nebolo úprimné.

Chcel sa jej na to opýtať, keď začul svoje meno. Hľadala ho Beatrix a niečo od neho súrne chcela. Musel pustiť Madlene. So skrývaním hnevom sa pobral za jej sesternicou a ju nechal samú.

Šla svojim zvyčajným tempom, keď začula ako sa hlasnejšie smejú a rozprávajú. Najprv si to nevedela vysvetliť, ale keď prešla za ohyb cesty, zbadala jazero. Na tom by nebolo nič výnimočné, keby sa v ňom nekúpali mládenci. Podľa šiat, ktoré mali na brehu, ich tipovala na obyčajných meštiakov.

Len čo ale druhá skupina zbadala dámičky, začali pískať a ešte viac sa jašiť vo vode. Ukazovali svoje mladé hrude a telá. Madlene sa uškrnula. Ešte šťastie, že mali na sebe spodky, lebo to by úplne pohoršili dievčatá.

No ale čo ju najviac zarazilo bolo, že sa mýlila. Mladé ženy spomalili a začali si ich obzerať. Akoby boli na trhu s otrokmi. Stačilo si len vybrať. Títo chlapci by si ale určite nenechali rozkazovať.

Ako išla popri jazere aj ona, skákala z jedného na druhého. Ju si nikto nevšímal, keďže oblečená ako chlapec nikoho nepriťahovala. Až na jedného. Vyšiel von z vody, obliekol si nohavice a šiel k nej. Musela prižmúriť oči, aby ho spoznala.

Seth k nej kráčal celý mokrý, z vlasov mu stekali pramienky vody až na hruď. Videla že je chudý, ale keď kráčal a dýchal, videla každý jeden sval zocelený prácou. Keď stál tesne pred ňou, uvidela staré jazvy z vojny.