Barónka

21

Celá skupina vyšla von. Bola hlboká noc, len pouličné lampy svietili, no k nim do uličky dopadalo málo svetla. Sťažka si videli do tvárí.

Phillipe s Edmurom viedli poviazaných zajatcov, plánovali ich odviesť do áreštu. Christian s Alicou ostali vzadu. Každý vedel, že sa potrebujú porozprávať, len nevedeli, ako to skončí. Nemali ani tušenia, čo sa stalo medzi ňou a Madlene. Tá sa tam radšej nepozerala.

„Bože, som ale uťahaný!" nadýchol sa zhlboka Alec a zasyčal. Ruka ho bolela. „Dal by som si poriadny pohárik!"

„Hlavne potrebuješ ošetriť!" oponoval mu Gray.

„Ja súhlasím s Alecom," zazubil sa Edmure.

„Aj ja by som si dala," pripustila Madlene a pohýbala prstami. Strašne ju boleli, zlomené ich nemala. „Ako ste nás našli?"

„To ja," ozval sa Joshua a pristúpil k nim. „Stretol som Graya. Povedal som mu o všetkom a už to bolo."

„Odkiaľ sa vy dvaja poznáte?" prekvapene na nich pozrela.

„Reči sa šíria, pár priateľov ma informovalo," odvetil Joshua a mykol plecami. „Zastavím sa u teba, Madlene."

„Môžeš ísť k pánovi Moorovi. Bude o tebe vedieť."

Malý zlodej sa zazubil, zakýval im a stratil sa v tme. Bude jej chýbať. Tak ako táto skupina.

„My tiež pôjdeme," povedal Phillipe. „Odvedieme ich na radnicu,nech sa o nich postará radný. Kam pôjdete?"

„Domov,"ozval sa unavene Luca.

„To nemyslíš vážne!"

Luca nič nepovedal. Škriepok mal akurát dosť. Miesto neho sa ozval Gray.

„Môžeme ísť k nám."

Madlene sa chcela vyhnúť stretnutiu so Sethom. Určite bol celý nespokojný, že nemohol ísť. A tiež tu bola tá nedokončená vec. Nebola si istá, či pochopil, že po plese sa rozlúčia.

„Čo tak k Louisovi? Ako barónka vás pozývam na pohárik za záchranu našich životov," nadhodila rýchlo. Grayovi to neušlo.

Všetci súhlasne vykríkli a pobrali sa uličkou. Christiana a Alicu nechali za sebou. Akurát Gray sa otočil a zakričal im, kam idú. Potom zrovnal krok s Madlene, ktorá kráčala vedľa Lucu. Držala ho za ruku.

„Prečo nechceš ísť k nám?" spýtal sa jej bez okolkov. Mala šťastie, prechádzali miestom, kam nedopadalo svetlo.

„Nieže nechcem. Ide o to, že zranený by mal mať pokoj. Keď k vám vpadneme, Seth sa bude len zlostiť."

„Neviem čo sa medzi vami stalo, ale obaja ste zvláštni. Aj Seth je akosi viac zachmúrený a menej zhovorčivý. Akoby ho niečo trápilo."

Madlene potlačila v hrudi úzkosť. Trápil sa. Pre ňu.

„Všetko je tak, ako má byť. Poďme rýchlejšie!"

Pustila Lucu a zrýchlila.Obaja sa za ňou dívali, ako sa stratila pri Alecovi.

O

Mali šťastie, že išli zadným vchodom a nepočul ich kapitán Bach. Stačilo, že ich videli Louisovi muži, ktorí boli na stráži. Prekvapne zízali na malú skupinu, ktorú viedla barónka Roscová. Chvíľu im ale trvalo, kým ju spoznali. Len čo ich komorník zaviedol do útulného a poriadne osvetleného salónu, každý sa hodil na prvé miesto, ktoré uvidel.

Ponúkli sa sami drahými fľašami, rozdali si poháre a rozliali si. Keď prikvitol Louis v drahom župane, boli úplne ako doma.

„Vidím, že rolu hostiteľky prevzala Madlene," usmial sa prívetivo. Alec sa mu uhol a dovolil mu sadnúť si na jeho miesto.