Barónka

4

Bežal za nimi, no mali náskok. Od hnevu krčil v ruke jej čiapku, nadával si, že ju nechal ísť len tak. Mohol ju odprevadiť aspoň po koniec mesta, ďalej by zašla sama. Nemalo ale cenu teraz nad tým rozmýšľať.

Prebehol na druhú stranu, zbadal ako ju naložili bezvládnu do zakrytého voza, a nasadli k nej. Kočiš šibol kone a pohli sa. Najradšej by ich všetkých poslal do pekla, no potom si všimol zadnú časť. Bola červená, a keď dobehol na miesto kde predtým stáli, na zemi našiel červený prášok. Vedel presne, kam ju odviezli.

Chcel pokračovať za nimi, ale do cesty sa mu postavil chlapec. Spoznal ho. Bol to ten, ktorý prišiel po Madlene s vojakmi. Ako tak na neho pozeral, musel ho spoznať aj on.

„Nie si ty ten chlap, čo sa vyhrážal slečne?" spýtal sa Luca, v rukách držal nový oblek a vyčistené topánky. Ako jediný si musel všetky šaty dávať vyčistiť do mesta, keďže pracoval výhradne pre mladú slečnu. Ostatné služobníctvo sa o to starať nemuselo, pretože to robil niekto iný.

„Ty si jej sluha?" spýtal sa nedočkavo Seth.

„Nie som sluha, ale priateľ," urazil sa a chcel odísť.

„Buď si čím chceš! Máš rád svoju pani?" Luca po ňom poškuľoval, bolo zrejmé, že sa mu Seth nepáči. „Odpovedz!"

„Samozrejme!"

„Dobre, pomôžeš mi!" rozhodol.

„A s čim?"

„Uniesli ju."

„Madlene?" Neveril, ale niečo v ňom mu hovorilo, že tento chlap neklame. Vlastne, kedy sa nedostala do nepríjemností?

„Máš ešte nejakú inú mladú slečnu?" štekol Seth, začo si vyslúžil pyšný Lucov pohľad. „Takže nemáš. Ako si sem prišiel?"

„Tu blízko mám drožku."

„Odvezieme sa. Poď!" zavelil a Luca nemal na výber, musel Sethovi pomôcť.

O

Ležala na nejakých handrách a špinavých dekách v kúte. Hlava ju bolela, oči upierala do šedého stropu akejsi chatrče. Otočila hlavou, zbadala dvere ale nič iné, pretože celá miestnosť bola prázdna. Spod štrbiny presvitalo svetlo z lampy alebo sviečky. Do ticha sa ozvali mužské hlasy. Chvíľku ich počúvala a usúdila, že nie sú od toho vydriducha Britvy.

Postavila sa, vlasy si dala za uši, keďže jej stihli pri tej ich všetkej náruživosti úplne zničiť účes. Podišla k dverám a otvorila ich. Oslepilo ju svetlo, no keď si privykla, uvidela skupinku štyroch mužov sedieť okolo malého stola. Všetky oči ju sledovali.

„Alec, mal si ju predsa zviazať!" ozval sa podráždene jeden z nich, mladší od ostatných troch.

„Nemyslel som si, že sa tak skoro preberie."

„Radšej nabudúce sprav, čo sa ti povie," odbil ho iný, ryšavý so zelenými očami.

„Tak prečo si ju nezviazal ty, Edmure?!" opáčil Alec nahnevane.

„Vy sa tu bavíte a holubička nám už chcela uletieť!" zvolal štvrtý so slizkým úsmevom a posotil Madlene sa stoličku, na ktorej predtým sedel.

„Teraz je to jedno. Sme tu štyria mocní chlapi, takže ak sa chce odtiaľto dostať, musí iba hovoriť," ozval sa pokojne prvý. Pozerali si s Madlene do očí.

„Kto ste? Nepracujete pre Britvu," ozvala sa nebojácne a všetkých si premerala.

„Fuj! Pre toho úžerníka nikdy!" zvolal Edmure.