Barónka

12

Seth sedel ako na ihlách, pokým koč uháňal mestom. Sledoval cez malé okienko ulicu, ľudí, ktorí ju prechádzali. Viac neprehovorili s Beatrix ani slovo, čo mu vyhovovalo. Nikdy sa nevedel pohybovať medzi šľachticmi, nemal ich výchovu na udržanie zdvorilej konverzácie.

Očividne to vyhovovalo aj jej. Po celý čas sa mierne usmievala, párkrát sa oviala malým vejárikom, ktorý mala vedľa seba.

Keď sa ale priblížili k honosnému domu, ukázala zuby v širokom úsmeve.

„Vydržal ste to, Seth. Práve sme prešli bránou môjho skromného príbytku!" ozvala sa, pritom sledovala jeho tvár.

Skutočne prešli kovanou bránou, konské kopytá sa zabárali do štrku, ktorý bol na ceste k domu. Všade bolo veľa obrovských stromov, zelená dobre udržiavaná tráva vytvárala neprerušený koberec. Farbu tomu všetkému pridávali záhony kvetov.

„Skutočne skromný príbytok," povedal s iróniou v hlase, oprel sa o opierku za svojim chrbtom.

„Ach, nebuďte taký napätý! Trošku si oddýchnete, pokiaľ budeme čakať na moju sesternicu, a budete mi robiť chvíľku spoločnosť."

Strelil po nej pohľadom. Jej tvár sa nezmenila. Vyžarovalo z nej sebavedomie.

„Ostanem tu len dovtedy, pokiaľ neuvidím slečnu."

„Och, iste!" zvolala.

„Nevystavujete sa takto rečiam?" spýtal sa náhle. Tvárou jej prebehlo znechutenie.

„Nezáleží mi na rečiach obyčajných sedliakov! Nech si hovoria, čo chcú!"

„Pokiaľ viem, ste zasnúbená. To vášmu snúbencovi nevadí, že si sem vodíte cudzích mužov?"

Nahla sa k nemu trochu, ale nie príliš. Koč bol skoro pri hlavnom vchode, kde čakal len šafár a komorná.

„Mužov? Povedzte mi, drahý Seth. Mal by môj snúbenec žiarliť na vás alebo niekoho iného?" V jej slovách vycítil osteň. Vlastne mu dala najavo, že on sa nemôže rovnať jej bohatému snúbencovi. Že by to možno bolo pod jeho úroveň.

Napriek tomu si spomenul na Madlenine slová. Povedala, že bohaté fifleny si radi užívajú so špinavými robotníkmi.

„Nemyslím, ale môže byť pobúrený, že sa jeho snúbenica schádza s nižšou vrstvou."

„V tomto smere mu je to úplne jedno...Poviem vám tajomstvo, Seth. Môjho snúbenca nezaujíma, čo robím," povedala akosi citlivo. Pohľad jej zablúdil niekam inam.

Nepovedal jej na to nič. Ani by nestihol, lebo koč už stál, dvere sa náhle otvorili a ona vystúpila ako prvá. Začínal mal pocit, že tu o Madlene vôbec nejde.

„Poďte! Služobníctvo nám už pripravilo občerstvenie!" mávala na neho.

Vystúpil. Stál pred ním veľký biely domom, s množstvom veľkých okien a s čiernymi okenicami. Veril, že dnu to bude ešte veľkolepejšie. Napriek tomu sa mu videlo, že dom Roscových je o niečo väčší.

Všimla si jeho rozpaky.

„Viem, nie je to úchvatný výtvor architekta. Moja teta a ujo majú krajší dom. Veď ste ho určite videl sám."

„Na môj vkus je aj tento dostatočne honosný," priznal Seth.

„Obzriete si ho neskôr. Najprv sa opláchneme a niečo zjeme."

Seth sa zháčil. Všimla si, že zastal.

„Čo sa deje?"

„Počkám tu."