Barónka

30

Prešlo niekoľko týždňov. Veci sa začali vracať do zabehnutých koľají, no Madlene každý deň myslela na Lucu, na brata a Setha. Nehnevala sa na Louisa. Vedela, že to robil pre jej dobro, hoci sa to ťažko trávilo.

Koč nadskočil. Potom zas. Cesta do blízkeho mesta, v ktorom sa nachádzal prístav, bola hrboľatá a už teraz ju bolel zadok. Radšej by šla na koni, ale otec o tom nechcel ani počuť. Stačilo, čo jej poslal Louis.

Pozrela na svoje oblečenie. Mala obyčajnú bielu košeľu, kabátec siahajúci po kolená. Ten bol stiahnutý v páse šerpou. Mala nohavice a vysoké čižmy. Podobala sa na piráta. Napriek tomu sa musela usmiať. Toto bol podarený žartík, no netušila, načo sa mala takto obliecť.

Do uší jej doľahli zvuky prístavu, množstva ľudí. Počula nadávky a výkriky, pleskot plachát a krik čajok. Cítila zápach rýb a vôňu mora. Celá vzrušená vykukla von. Spomalili, pretože rybári a prístavní robotníci nakladali na loď tovar.

„Uhnite, ľudia!"kričal kočiš, no masa sa len pomaly rozhŕňala. Madlene nevydržala. Vyskočila von.

„Kirk, počkám na mieste!" zvolala na neho. Pohonič nestihol nič namietnuť, zas ho obkľúčili, a slečna sa dávno stratila medzi nimi.

Pretláčala sa plnou ulicou a po dlhej dobe sa cítila dobre a slobodná. Keď konečne prišla k budove, pred ktorou sa mali stretnúť s Louisom,ohromila ju obrovská loď kotviaca v najbližšom doku.

„Je krásna, však?" prihovoril sa jej snúbenec. Bol oblečený normálne, čo ju zarazilo.

„Áno. Určite bola na mnohých plavbách."

„Kapitán je môj veľmi dobrý priateľ, s ním som prešiel veľa zemí."

Madlene na neho pozrela.

„Tá cesta, o ktorej si mi vtedy hovoril. Idem s tebou?"

Videla jeho spokojný úsmev, skoro ju striaslo.

„Ty ideš."

„Ako to myslíš?"

„Ten odklad. Myslel som si, že utečiem ja. Potom mi napadol lepší nápad. Budeš mať rok slobody, ktorý ja nepotrebujem. Cestovať môžem aj inak."

Dívala sa na neho ako na zjavenie.

„Ale čo otec?"

„Myslím, že predpokladal moje rozhodnutie. A tým, že ti to dovolil, súhlasil." Hodila sa mu okolo krku od šťastia, skoro nestihol dohovoriť. Stisol ju. „Máš tu pár priateľov, ktorí by sa chceli rozlúčiť."

Obzrela sa za seba. Čakala Setha, no boli tam Edmure, Phillip, Gray, Alec, Christian, teta Karin, dokonca zdržanlivý Žobrák.

Usmiala sa na nich zoširoka, podišla k nim. Všetci jej priali šťastnú a priaznivú cestu. Keď podišla ku Christianovi, pozrela do strhanej tváre.

„Čo je s Alicou?" spýtala sa súcitne.

„Neviem...pohádali sme sa. Milujem ju, ale to čo spravila..." odvrátil hlavu. Teta Karin ho vzala okolo pliec a viedla preč.

„Správny námorník potrebuje pokrývku hlavy," ozval sa zvesela Alec, aby odľahčil situáciu. Než sa k nemu stačila otočiť, vrazil jej do čela veľký klobúk s perami. Úplne jej zakryl tvár.

„Ako pirát," zasmiali sa.

„Madlene, kapitán zvoláva na palubu!" zakričal Louis, aby ju popohnal. Robotníci sa pobrali preč, len Gray ostal.

„Dávaj na seba pozor," povedal jej.

„Ty na Setha."

Gray sa potmehúdsky usmial, stisol jej ruku a odstúpil. Nechápala jeho výraz, no usmiala sa ešte raz a vrátila sa k Louisovi.

„Pekný klobúk,"pochválil. „A teraz, hor sa na palubu!"

„Louis, čo Luca?"

„Je v poriadku. Dám ti vedieť, kde sa nachádza. Neboj sa o neho. Len mu daj čas."

„Beriem ťa za slovo. Píš mi tak často, ako budeš môcť."

„Budeš mať iné starosti."

„Ako to myslíš?"

„Nijako. No tak, bež už!" potláčal ju k mólu. Kapitán stál skutočne na palube, všetko naposledy kontroloval. Madlene akosi neochotne kráčala vpred.

„Zabudol som!" ťukol si snúbenec po čele. Dievča sa otočilo. „Máš tam spoľahlivého muža. Budeš potrebovať niekoho, kto sa o teba postará."

„Nikoho nepotrebujem!"

Mykol plecami akoby ho to viac nezaujímalo. Kapitán pomohol Madlene na palubu. Oprela sa o zábradlie a sledovala baróna, ktorý jej kýval. Odkývala ma späť.

„Ehm!" niekto za ňou si odkašľal. „Pane?"

Otočila sa za hlasom, zdvihla hlavu, aby videla, kto to na ňu hovorí. Oči sa jej rozšírili od prekvapenia. Seth pretiahol tvár od úžasu.

„Je to Seth!"počula kričať Louisa.

„Ten bastard!"usmial sa Seth, a Madlene mu úsmev opätovala.

Bol to skutočne podvodník. V duchu Louisovi poďakovala.

KONIEC

Pár viet na záver:

Chcem poďakovať všetkým, ktorí to dočítali až sem. Po dlhočiznej ceste sme konečne dospeli k záveru. To, ako to bolo ďalej so Sethom a Madlene nechám na každom čitateľovi. Pevne ale verím, že za rok slobody sa ich ťažkosti vyriešili :). Chcem sa rovnako ospravedlniť za dejové nezrovnalosti a nelogické správanie postáv. Kvôli dlhým odmlkám z mojej strany, sa mohli vyskytnúť tieto chyby. Rovnako ako chyby gramatické.

Pevne verím, že sa vám toto dielo páčilo.

Vaša MR.