Barónka

7

Len čo vystúpila z kočiaru, odkráčala niekoľko krokov od matky. Nemala rada, keď sa za ňou každý otáčal a nechával na nej oči. Nemala rada, keď počula šepot. Síce nepočula presné slová, ale s istotou vedela, že sa všetky ženy a všetci muži bavia o nich.

Preto teraz stála tesne vedľa skla výkladu najlepšieho krajčíra v meste. Sledovala stojan, na ktorom viseli modré šaty najnovšej módy. Želala si, aby bola tým neživým kusom výkladu.

„Madlene!" ktosi na ňu zavolal. Zdvihla hlavu od svojich nôh a kameňa, s ktorým sa pohrávala.

„Áno, Beatrix?"

„Nestoj tam a poď! Čakáme na teba!" vyčítala jej sesternica, následne vošla do obchodu. Madlene zavzdychala a odovzdane vošla. Videla, ako sa jej matka obšmieta okolo nových drahých látok, jej neter už bola hneď vedľa. Hrkútali si o stošesť. Náhle sa k nim pridal aj sám majiteľ.

„Slečna, dlho ste tu nebola!" ozvala sa s radosťou krajčírova žena, Janett. Madlene sa na ňu otočila.

„Nemala som príležitosť," odpovedala s úsmevom a vrúcne si stisli ruky. Mladá krajčírka ukázala široký úsmev. „Ale počula som, že sa ti narodila dcérka!"

„Máte pravdu...Viem, že by som sa to nemala pýtať, ale chcete ju vidieť?"

Madlene sa rozžiarili oči, rýchlo prikývla. Potom si uvedomila, že je tu s matkou. Otočila sa za ňou, ale nikto si ju nevšímal. Ani Beatrix. Tá úplne vynahradila Madleninu prítomnosť svojou.

„Budem veľmi rada!"

Janett ju zaviedla dozadu obchodíku, kde bývali aj s manželom. Mali tam jednoduchú kuchyňu, malý salónik a spálňu. Práve tam, v kolíske, ležalo malé bábätko. Mladá slečna sa nahla nad dieťa, zľahka sa dotkla jeho nosíka.

„Ako sa volá?" spýtala sa, oči nespúšťala z malého uzlíka.

„Madie."

„To znie trochu ako moje meno," zasmiala sa Madlene, dieťa jej stislo prst.

„To bol zámer," povedala potmehúdsky žena, podišla bližšie. Barónka sa prekvapene otočila a narovnala. Už ju nikto nedržal.

„Čo tým myslíš?"

„Inšpirovali ste ma. Chcela som, aby mala rovnaké meno ako osoba, ktorá má také dobré srdce."

Madlene jej na to chcela niečo povedať, ale z chodby sa ozval hlas. Zvuk krokov sa zvýraznil na drevenej podlahe.

„Janett!" zakričal Jason, potom hneď na to sa ukázala celá jeho postava. „Tak tu si!"

Len čo mu pohľad dopadol na dieťa, pohľad mu znežnel. Madlene to postrehla. Takto sa tváril aj jej otec? Bude sa raz niekto tváriť, keď porodí dcéru? Alebo bude sklamaný?

„Čo sa deje, Jason?" spýtala sa Janett.

„Slečnu hľadá pani barónka."

„Jaj! To zas bude kriku!" povedala Madlene s predstieranou veselosťou. Vnútri sa ale pripravovala na príval výčitiek a urážok. „Mala by som ísť!"

Zvrtla sa, obaja manželia jej boli za pätami. Len čo vstúpili do obchodu, jej matka sa na ňu nahnevane pozrela. Beatrix na tvári zdobil nadradený úškrn. Vedela, ako jej teta neznáša, keď sa Madlene niekde túla.

„Kde si bola?!" štekla na ňu matka. „Mala si si vyberať látku na šaty!"

„Vzadu. Janett mi pomáhala vybrať nejaké látky v sklade," zaklamala Madlene a ľutovala, že do toho klamstva zatiahla aj krajčírku.