Barónka

14

Jeho dotyky sa po chvíľke stali náruživejšími, jeho prsty sa snažili dostať čo najbližšie k jej koži. Od paniky a zhnusenia zastonala, vrtela sa, aby ho od seba dostala.

„Pokojne, pokojne..." šepkal jej do ucha, rýchlo jej dvíhal sukne.

„Nechaj ma!" zakričala.

„Sklapni!"zahulákal, pritisol jej ruku na ústa. Druhou rukou sa snažil rozviazať nohavice.

Dýchala rýchlo a prerývane, hlava nechcela myslieť normálne. Mozog dostával toľko impulzov, až si myslela, že sa z toho zblázni.

„Za chvíľku bude koniec."

Bude, pomyslela si.

„Rozviaž ma," zaprosila. „Rozviaž."

Čosi zastonal, zaboril si nos do jej vlasov. Nakoniec ale vytiahol nôž, prerezal putá.

„Dlho...som už nemal...ženu..." hundral. Rýchlejšie a rýchlejšie sa snažil dostať k nej. Zavrela oči, zaklonila hlavu. Chudák, nepochopil to správne.

Keď mu svojim čelom vrazila do jeho, len tak zahučalo. Hlava ju strašne bolela, očividne aj jeho. Aspoň z nej zliezol. Obaja sa chvíľu zvíjali na zemi, Madlene sa ale podarilo postaviť na nohy. Všetko sa točilo.

„Áuuu!Ty suka!" kričal po nej, chcel ju chytiť za nohu. Odtackala sa z jeho dosahu. Vedela, že to nesmie vzdať! Sloboda je tu!

„Nie som žiadna suka," ozvala sa, prešla na chodbu a zabuchla mu mreže pred nosom. Zvrtla zámkou, mohol sa čertiť a kričať koľko chcel. Zahodila kľúč do tmy, vzala lampáš a šla chodbou.

O

Postup sa vyvíjal dobre. Bolo zrejmé, že kapitánovi muži boli dobre trénovaní, dokázali si poradiť s rebelmi, hoci im Seth musel uznať, že tiež neboli zlí. Podľa ich boja ich tipoval na bývalých vojakov. Na zlomených vojakov.

„Seth!"zavolal na neho Gray. Práve sa kryl pred strelami. „Rozdelíme sa!Pôjdem s druhou skupinou! Ostaň s kapitánom!"

Seth pozrel dozadu. Štyria vojaci sa oddelili a vošli do bočnej chodby.

„Dávaj si pozor!"

Gray sa len usmial, dvihol ruku a šiel za skupinou. Stratil sa Sethovi v temnote.

„Tak sme ostali len my," zrazu sa pri ňom zjavil Bach. „Pôjdeme hlavnou chodbou a vyčistíme ju. Hádam bude slečna tam."

Seth nebadane prikývol. Všimol si špeha. Žobrák sa už vrátil, teraz oddychoval navalený chrbtom na stenu. Dokázal zneškodniť niekoľko chlapov úplne sám.

„Ďakujem za pomoc," ozval sa Seth. Špeh zdvihol hlavu.

„Nie si jediný, komu na nej záleží."

„Tak načo ma potom potrebuje?" zrazu sa opýtal. Ani sám nevedel prečo. Výčitky sa v ňom hmýrili ako červíky.

„Na to sa budeš musieť spýtať jej," odvetil a postavil sa. Podišiel k nemu a usmial sa. „Ale určite to nie je preto, že je to jej vrtoch."

„Postupujeme chlapi! Neflákajte sa!" zavolal Bach. Seth nemal čas sa nad tým zamyslieť. No musel uznať, že jeho život sa zmenil odkedy stretol ju.

Dostali sa ďalej, no pri prvých celách sa stretli s tvrdým odporom. Vyzeralo to tak, že tam spali, jedli a združovali sa. Váľali sa tam deky, slama, lampáše a staré hrnce. Ich odpor sa zväčšil, bránili si vlastné územie.

Mohol sa po nej pozerať koľko vedel, nič nenaznačovalo, že by Madlene bola tam. Začínal mať vážne obavy. Dúfal, že ju nenechali niekde v tme, niekde v hĺbke. Prekliate miesto! Pomyslel si a so zúrivosťou sa pustil do boja.