Možno príde kúzelník ✔

2. Pozri si porno

Dúfam, že to niekto číta. A ten kto to nečíta, že to začne čítať. Začne to byť lepšie. Sľubujem :)

"Ségra?" počula som Vivien pri posteli. VIVIEN. Strhla som sa.

"Och, nemala si sa vrátiť niekedy o jedenástej?" budila som Amy a zakrývala sa mojím tričkom.

"Prečo ste v mojej posteli?" prekvapene sa pýtala.

"V tvojej pos...," zostril sa mi zrak. "Posteli," dokončila som vetu, keď som uvidela jej izbu a preglga som.

"Ahoj, Vivien," ozvala sa Amy asi ešte v ríši snov. Má sedemnásť, ale nemyslela som si, že má v povahe sa ozvať v najnevhodnejšej chvíli. Pozerala som na sestru a na jej vyvalené oči.

"Prečo ste nahé?"

"Bolo nám teplo," mykla som plecami a snažila sa znieť normálne, aj keď som v hlave panikárila a srdce mi bežalo maratón. Amy znova zaľahla a vôbec netušila čo sa práve deje.

"Jasne, a prečo ste v mojej posteli? Teraz musím dať prať, všetky veci!" začínala byť hysterická, tak som sa snažila upokojiť situáciu:

"Mohla by si ísť preč, aby sme sa mohli obliecť?"

"A do čoho, keď veci máš po celom dome?!" rozhadzovala rukami.

"Vivien, prosím, mohla by si vyjsť z domu, aby sme si mohli pozbierať veci?" spresnila som miesto, aby bola spokojná, ale asi to nepomáhalo.

"Nie, chcem vedieť čo sa tu deje!"

"Kurva, nevidíš, že sme tu nahé a chceme sa obliecť?" musela som na ňu zavrieskať, lebo tu už nič nepomáhalo.

"Oukej, Tegan Lacroix, nekrič tu na mňa v mojej vlastnej izbe," zvýšila som aj ona hlas a išla von z domu.

"Asi teda pôjdem," znova sa ozvala Amy a ja som jej len hodila podprsenku, lebo som nemala na ňu náladu. Vlastne, nikdy na ňu nemám náladu po tom, čo sa spolu vyspíme. Neviem či som taká hnusná, že keď od nej dostanem čo chcem, tak ju od seba odstrkujem alebo to proste mám v povahe.

"Kedy sa vidíme?" objímala ma zozadu a bozkávala na krk.

"Don't know," vzdychla som si a išla si hľadať tričko.

"Mohli by sme dnes?" vstala a išla za mnou.

"Dnes nemám čas. Zavolám ti."

"Nikdy nezavoláš. Až keď ti zavolám ja, tak zistím, že vlastne idete všetci von."

"Ja a Lexie nie sme všetci, Kriste," začínala ma otravovať. Myslela som s kôr na Vivian a na to čo príde potom, keď sa vráti. Uff.

"Pre mňa ste. Hlavne ty." ako to povedala tak som sa zastavila.

"Amy," oslovila som ju, aby spozornela, lebo asi vážne ešte sníva.

"Ja. Nie. Som. Všetko. Spíme spolu, hej? Povedala som ti to na začiatku, pripomínam ti to znova. Mám ti to písať každé ráno do smsky alebo ťa na to upozorniť, predtým než sa spolu vyspíme?"

"Nie, nemusíš," odpovedala mi a videla som na jej ako zosmutnela, ale držala sa.

"Fajn. Veci máš, zavolám ti. Vážne Ti zavolám," presvedčivo som jej povedala, aby som ju trochu upokojila.

"Dobre," pousmiala sa, ale nebolo to ono, tak som ju objala. Možno som to nemala robiť, ale nerada niekoho vidím smutného. Obzvlášť nie niekoho s kým spávam.