Možno príde kúzelník ✔

7. Pivo vám dá viac užitočných informácií ako Google

Bola som tento týždeň na Rock for People (Hradec Králové) a na Pohode (Trenčín) trochu nasať alkoholu a drog :D Takže teraz detoxikujem a pridávam nové časti zlatíčkovia :)

Otvorila som oči. Ani som nevedela ako, a bolo ráno. Slnko mi už svietilo do izby, ale podľa jeho polohy som nevedela určiť čas, tak som sa musela natiahnuť za mobilom a pozrieť sa naň. Osem hodín šestnásť minút. Zamručala som si a ešte som do deviatej ležala v posteli. Mala som pocit, že som ešte aj na chvíľu zaspala, ale vážne len na malú chvíľu. Pomohlo mi to však o deviatej lepšie vstať.

Nemala som naplánované žiadne rozchádzanie, varenie, nijaké oslavy ani návštevy, žiadne zachraňovanie ani zabíjanie.

Na chladničke som našla odkaz od Vivian.

Išla som k Madd, možno prídem až zajtra, možno ešte neskôr.

Maj sa krásne. V.

P.S.: Prosím, nech znova nemusím prať svoju posteľnú bielizeň.

Pri jej post-scriptum som sa musela pousmiať. Takže celý dom mám pre seba - ihneď mi napadla myšlienka Lexie usporiadať u mňa doma party, ale zahnala som ju. Ešte mám viac ako mesiac ju usporiadať a Viv na nej tiež nesmie chýbať.

Deň ubiehal na môj vkus príliš pomaly. Myslela som si, že bude super nemať plány, ale je to vážne na nič. Nebolo ešte ani dvanásť hodín a je som sedela znudená pred telkou, v ktorej aj tak nič nedávali.

Zostávala mi samovražda (tú mám však naplánovanú na inokedy) alebo niekomu zavolať. Nechala som to na náhodu a vyšlo to na Amy, čo nebol najlepší nápad, preto som to skúsila znova. Bruce - toho chalana som práve v tejto chvíli vôbec nechcela vidieť, ale predstava, že si oddýchnem od zvuku ženského hlasu, tiež nebola na zahodenie.

"Ben?"

"Nó?" ozvalo sa na druhej strane.

"Ruším?"

"Né."

"Aha."

Nastalo trápne ticho, čo sa mne často nestáva, ale možno to bolo aj tým, že moje ušné bubienky neboli zvyknuté na taký hrubý hlas.

"Nevoláš mi," ozval sa zrazu.

"Ale volám, aspoň pokiaľ viem, nezobrala som si nič halucinogénne," obraňovala som svoje psychické zdravie.

"Myslel som, že zvyčajne mi nevoláš."

"Ach, tak."

Znova ticho.

"Čo sa teda stalo? Niekto umrel?"

"Nie, len...nechceš skočiť na obed alebo tak?"

"Obed? S Tebou? Chodím s Trish. A ty chodíš...s kým vlastne chodíš?"

"Myslela som ako kamaráti. Vieš, aj kamaráti chodia spolu na obed. Potrebujem trochu spoločnosti s niekým, kto má medzi nohami penis."

"Hm," počula som. Nič viac nehovoril, tak som predpokladala, že to znamená súhlas. "Tak o hodinu v Ríši Delta?"

"Hej, počul som, že tam majú skvelú akciu. Ak si dáš dvakrát Trpasličie menu dajú ti k nemu...no niečo, zabudol som už presne čo," počula som ako ožil.

"Beriem si viac prachov," potešila som sa a zavesila.

Ríša Delta je najlepšia reštaurácia akú poznám. Od malička som to tam milovala, Vivian zase nenávidela. Nechápala ako sa mi môže páčiť postavička, ktorá vyzerá ako žaba, princezná ovládala bojové umenia, sova mňauká alebo podobné veci. Nič tam nebolo obyčajné, ani ľudia čo tam chodili.