Možno príde kúzelník ✔

39. Poo a Doo

Mám pocit, že som neaktívna. Alebo je to tým, že nepíšem veľmi a nemám nejako chuť :/ A neviem ako je to možné, že som toto publikovala a neukazuje mi to ako publikované...

Keď som ráno vstala, Yoan už bola hore a pripravovala raňajky.

„Dobré ráno," povedala mi a podala mi jeden papierový tanier s vajíčkami a na druhom bola zelenina. Bol tu aj tretí tanier s ovocím. A mala som aj čerstvé rožky.

„To sa až takto snažíš?" usmiala som sa. „Aj tebe dobré ráno."

„Snažím. Hej," povedala vážne. Asi by som to aj ja mala brať vážne, ale to som nevedela. Snažila som sa byť nad vecou vždy keď išlo o niečo vážne.

Ochutnala som vajíčka. „Sú výborné, ďakujem," pochvaľovala som ju. „Kde si ich vlastne spravila?"

„Doma," sadla si vedľa mňa a tiež si dala. „Spala si ešte, keď som vstala a vedela som, že asi aj dlho budeš. Tak som išla do obchodu pre rožky a doma spravila vajíčka."

„Nemusela si."

„Chcela som," pousmiala sa. Chcela som niečo povedať. Hocičo čo by jej spravilo náladu alebo čo by všetko napravilo. Nič také mi však nenapadlo a tak sme v tichu jedli.

„Cez víkend by sme mohli niekam ísť. Zabaviť sa. Ako sme zvykávali," navrhla som jej.

„Ale už nebudeme získavať čísla žien. To tvoje mám, to mi stačí."

„Dobre. Ani aj nemám chuť získavať nejaké čísla," usmiala som sa.

„Čo sa tak usmievaš?"

„Si zvláštna, keď si taká romantická."

Usmiala sa aj ona. „Vždy som bola, Tee. Len teraz vieš prečo. Teraz si to viac všímaš."

„Mhm, niečo na tom bude," pripustila som sa a dojedla zvyšok raňajok. Potom sme pobalili stan, upratali okolie a išli domov.

Doma bola Vivian, Eddie aj Elvis, ktorý o čosi podrástol čo sme sa naposledy videli.

„Ahojte," pozdravila som všetkých. „Ako malý prezident?" spýtala som sa ho.

„Už nechcem byť prezident. On má veľa starostí. Budem sa starať o zvieratká. Tie potrebujú pomoc."

„Takže budeš veterinár?"

„Nie," krútil hlavou sem a tam, až som myslela, že mu odletí a pritom držať dve plyšové zvieratká vo svojich rukách. „Budem sa o ne starať. Budem im dávať jesť, umývať ich a chodiť s nimi von."

„Chce mať útulok," prišiel k nám Eddie. „Choď sa hrať, neotravuj tetu Teegan, teraz prišla."

„A budú sa tam mať všetci radi," povedal ešte Elvis a išiel do obývačky, kde mal rozložené ďalšie hračky.

„Ďakujem, musím do sprchy," išla som k schodom.

„Ako bolo?" pribehla ku mne Vivian a mala otvorené oči akoby sa niečo malo stať. Čo sa aj stalo.

„Máš šiesty zmysel na nejaké situácie, kedy sa niečo udeje?"

„Neviem. Cítim z teba, že to nebola obyčajná stanovačka."