Možno príde kúzelník ✔

16. Dnes už nič

Táák mám po štátniciach (áno, som už taká stará). Neviete si predstaviť ten pocit slobody :D Môžete si ale predstaviť aké je to byť Teegan, keď k nej príde Jelena v novej kapitole :)

Ráno som vstala. Či skôr na obed, keď ma moja sestra zobudila s tým, že mám ísť umyť riady. Bolo mi zle už aj bez jej jedla, tak som nechcela riskovať a zobrala si jablko.

Napísala som Lexie, či je v poriadku, lebo ako sme ju odprevádzali, obsah jej žalúdka sa tiež chcel vyprevádzať. Odpísala, že deň bude tráviť na suchároch a vode a že ďakuje, že som napísala. Z toho som usúdila, že už sa na mňa tak nehnevá. Alkohol nezbližuje. Alkohol zmieruje.

Nemala som náladu na nič, okrem Martyho, Melmana, Glóriu a Alexa, a samozrejme Rika, Kapitána, Plavčíka a Kowalskeho. Pretože som mala šťastný deň, tak som nevedela nájsť DVD a ostával mi len Nemo.

Keď sa Nemo dotkol člna, zazvonil mobil s nejakým číslom, ale nezdvihla som. Mobil mi zvonil druhýkrát a začínalo mi to vadiť, lebo som sa nemohla sústrediť na Klauna Očkatého, ktorého práve unášali potápači, tak som to zdvihla.

Ozval sa ruský prízvuk a mne znova prišlo zle.

„Ahoj," počula som ako sa usmieva. „Myslela som, že mi zavoláš, tak som si zohnala tvoje číslo..."

Prestala som ju počúvať, lebo som si uvedomila odkiaľ to číslo čo mi svietilo na obrazovke mobila poznám a v duchu si búchala hlavu o stenu ako som mohla zabudnúť, že dnes máme ísť spolu von.

„...tak čo hovoríš?"

„Vieš..no..," nevedela som čo jej povedať, „čo si vlastne hovorila?"

„Či ti to dnes o šiestej vyhovuje..." povedala už bez úsmevu.

„Áno, jasne. Mohli by sme byť u mňa? Včera som to trochu prehnala s uzmierovaním s kamoškou a veľmi sa mi nikde nechce chodiť."

„Ah, môžeme."

„Či si mala v pláne ma zaviesť do temnej uličky a zabiť ma?"

Zasmiala sa. To bolo dobré znamenie.

„Zabiť ťa? V temnej uličke? To je otrepané. Ja prídem teda dnes k tebe a v spravím ti krvavý kúpeľ."

„Neviem sa dočkať."

„Dobre, tak o šiestej budem u teba."

„Dobre."

„Dobre, tak.."

„Už bolo dosť tých dobre, nie?" usúdila.

„Hej, tak večer. Pa," zložila som.

Chvíľu mi trvalo, kým si uvedomila, že ku mne príde Jelena, že v celkom dome je bodrel a aj ja vyzerám hrozne. Nemo musel počkať a ja som išla do sprchy. Ako zvyčajne mi to trvalo pol hodinu, lebo som sa aj holila. Len tak pre istotu. Človek nikdy nevie. A aj keby vedel, že nič nebude, tak sa aspoň cíti príjemnejšie a istejšie.

Boli dve hodiny a tak som sa pustila do upratovania, pri ktorom som sa spotila a mohla ísť znova do sprchy. Rozhodovanie o postupností veci mi ide skvele, môžem si to pripísať k svojim magickým schopnostiam.

Bolo pol šiestej a nemala som už čo upratovať. Stále som sa chodila pozerať do zrkadla či mám dobre vlasy, mejkap, či som sa za tú minutú nepremenila na neidentifikovateľné stvorenie. Vtedy som si uvedomila, že som sa asi do nej zamilovala. Nikdy predtým som toto nerobila, žiadne stresy, žiadne koktanie do telefónu či niečo podobné.