Možno príde kúzelník ✔

19. Pasujem ťa za rytiera

Verím, že aj keď niektorým už škola začala a majú toho veľa, nájdu si stále čas na Kúzelníka :) Ak už môžete piť...resp. nemôžete, ale pili ste, čo radi pijete?

„Čo si ešte dáme?" spýtala sa, keď sme boli pri bare. Pozrela som sa na ňu, či to myslí vážne.

„Ty už nič radšej," otočila som sa k sexi barmanke, „ja vás poprosím dvojitú whiskey."

„Chutila ti, čo?" pozerala na mňa tým jej pripitým úsmevom. Aj ja som bola opitá, ale nie tak ako ona. Preto som si dala dvojitú. Stále sa na mňa pozerala.

„A čo ti mám povedať, že nie? Nebudem ti klamať."

Teraz sme sa obe usmievali. Ako dve trubky.

Niekto ma poklopal po pleci, tak som sa otočila a hneď jednu schytala. Len facku.

„Kurva, čo to...?" pozrela som sa na pôvodcu môjho boľavého líca. „Za čo to malo byť?"

Yoan hneď bola pri mne. „Si ok?"

„Ty dobre vieš za čo," odpovedala m neznáma s krátkymi hnedými vlasmi. Šúchala som si líce.

„Zahodila som cigaretu na zem? Neotvorila ti dvere?"

Za to som schytala druhú a ešte silnejšiu.

Yoan sa hneď do nej pustila. Chytila ju pod krk, ale to nemala, lebo do nej sa pustili ďalšie dve a zhodili ju na zem. To som zase ja nenechala len tak a jednej vrazila.

Najviac ľúto mi bolo tej skvelej košele čo mala Yoan od krvi- svojej, možno aj mojej. Dúfala som, že zuby mám v poriadku. Nos -podľa toho čo som videla v odraze okna auta – vyzeral byť tiež celý.

„Za čo si to vlastne schytala?" spýtala sa ma, keď sme sedeli vzadu v buse na ceste domov.

„Podľa toho čo kričala, keď sme boli už vonku, tak som ju pretiahla a nezavolala. Nechápem, že rieši, čo bolo tak dávno, že si ani nepamätám."

„To si ju musela dobre pretiahnuť," zasmiala sa a ja spolu s ňou. Vzdychla si.

„Čo je?" bola som zvedavá.

„Prečo to robíme?"

„Prečo preťahujeme ľudí?" uisťovala som sa na čo sa pýta.

„Hej," potvrdila. „Neviem, je to zábava, máš sex a všetko, ale nechcelo by to niečo viac?"

„Čo sa deje? Ako hovorí Vivian: Dospievaš?"

„Možno. Len...by som chcela niekoho s kým budem zaspávať a vstávať. Komu budem robiť raňajky a aj keď ich spálim, tak sa len usmeje a spolu ich zjeme. Chcem niekoho komu môžem zavolať o tretej ráno, že sa mi sníval zlý sen, niekoho s kým budem chcieť dýchať rovnaký vzduch...," postavila sa. „Chápeš," pozrela sa na mňa a vystúpila z busu.

Ticho som vystúpila aj ja. „Chápem."

„Shit! Nie, nie," zanadávala a prehrabávala si vačky.

„Čo sa stalo, Yoan?"

„Nemám kľúče. Do riti. Mohla som? Kam som ich mohla dať? Ja som krava. Totálna. Shit!"

„Pokoj," chytila som ju za obe ruky. „Dýchaj. Kde si ich mala?"

„Vo vačku, kde ich mávam vždy."

„A kedy si pamätáš, že si ich mala naposledy?"

Ticho. Pozerala do zeme a snažila si spomenúť.