Možno príde kúzelník ✔

38. Počkaj, vydrž chvíľu

Konečne Wattpad funguje a verím, že aj vy doma sedíte, nejdete nikam von, čítate knihu v pyžame ako praví nerdi :D Wattpad je podľa mňa určitá forma divnosti :D

Na druhý deň bolo krásne počasie. Nebolo ani teplo, ani veľmi zima. Miesto na stanovanie bolo v lesíku za mestom, takže sme išli na bicykloch. Okrem stanu, spacákov a teplého oblečenia sme si so sebou samozrejme zobrali aj jedlo a pitie. Hudbu sme si púšťali cez reprák napojený na mobil. Opäť ďalšia praktická vec na narodeniny od Vivian.

„Máš prosím ťa zapaľovač?" spýtala sa ma zo stanu.

„Nefajčím. A myslela som, že to berieš ty. Ty si ten praktickejší typ z nás dvoch."

„Do riti. S čím si zapálime oheň?"

„Dvomi paličkami?" vošla som za ňou. „Nemusela si zo stanu spraviť druhú Hirošimu."

„Nie je tu taký neporiadok. Skočím domov," vyliezla zo stanu.

„Nikam nebudeš skákať. Skúsime to s tými paličkami. Vždy som to chcela skúsiť. Sme predsa nejaké skautky, nie?"

„Pozeráš veľa dokumentov o prežití v divočine. Ale ako chceš," zdvihla ruky akože sa vzdáva. „Ja nebudem trieť o seba žiadne paličky."

„A čo by si chcela trieť? Niečo viac živšie?" uškerila som sa. Nehovorím, že som nepomyslela na to, že by sme sa spolu vyspali. Predsa len sme to ťahali minimálne rok a vždy ma vedela vzrušiť.

„Idem nájsť nejaké paličky," neodpovedala mi na otázku a videla som už len jej pozadie ako sa vzďaľuje v lese. Nechcela som to viac rozoberať, keď nechcela ani ona a išla som hľadať suchú trávu na vyrobenie ohňa.

„Ako to robil Tom Hanks? Už si to nepamätám..." pýtala som sa Yoan, keď sa vrátila so zásobou paličiek aj na týždeň.

„Ja to spravím. On si pritom zranil ruku," vzala paličky a začala ich o seba trieť.

„Myslím, že to takto nepôjde," povedala po chvíli. „Pôjdem pre ten zapaľovač," vstávala a išla k bicyklu.

Zatiaľ som išla upratať ten stan. Na to, že sme tam išli na jeden večer sme si obe zobrali dosť vecí. Yoan to dlho netrvalo dlho. Určite prišla skôr ako keby som pre neho mala ísť ja.

„Zobrala som aj zápalky pre istotu," škrtla nimi pri papieroch.

„A buď oheň," zdvihla som ruky na oslavu. Po chvíli sme mali poriadny oheň, až sme museli ustupovať. To bolo aj dobre, pretože sa už zotmelo a oheň bol náš jediný zdroj svetla.

„Vzala som ešte niečo," vytiahla z kapsy na košeli mini balíček trávy. Pousmiala som sa.

„Preto si chcela ten zapaľovač, čo? Priznaj sa," vzala som si ho a otvorila. Yoan vytiahla aj fajku, ktorú sme naplnili, zapálili a potiahli. Potom sme si už išli opekať. Po namáhavej práci stavania stanu a vyrobenia ohňa sme obe vyhladli.

„Chýbalo mi toto s tebou," povedala mi, zatiaľ čo sa pozerala do ohňa na svoju špekačku.

„Aj mne," odpovedala som jej. „Aj tie časy so Soniou. Strašne mi chýba," začala som byť sentimentálna.

Ostala ticho. Neviem či som mala začínať túto tému. Ale Lexie mala vtedy pravdu, keď mi hovorila, že by som o nej mala normálne hovoriť. Bola tu, žila, milovala a bola milovaná.