Možno príde kúzelník ✔

9. Budem prezident

Pozerám na dátum zverejnenia poslednej časti. Musela som pridať ďalšiu. Dúfam, že máte dobre a príjemne sa vám číta :)

Bolo trinásť minút po piatej, keď som sa vrátila domov. Nemienila som mrznúť na zemi, keď už som bola prebratá a nepodarilo sa mi prebudiť nikoho z mojich alkoholom naliatych kamošov.

Tajne som dúfala, že nenachladnú. V opačnom prípade, by som si to asi zobrala na zodpovednosť, keďže tu bola možno, že by som sa viac snažila ich prebrať.

Táto cesta domov bola asi najhoršia akú som zažila. V krvi mi stále prúdil alkohol, čo bolo začne poznať na mojej chôdzi, bolo mi strašne zima a vždy keď mi prišlo o trochu viac zle ako mi bolo, tak som sa musela zastaviť a zhlboka sa nadýchnuť.

Ako som prišla, vyštverala som sa po schodoch a ľahla si na posteľ, kde som strávila nasledujúcich sedem hodín, pokým ma nezobudila moja milovaná sestra.

"Teegan," triasla so mnou sestra, "Bože, z teba to ale ide."

Nemala som silu začať so svojím obranným ťažením proti jej rečiam, tak som hlasno zamručala.

"Ideme na obed k Eddiemu. Hovorili sme o tom, počuješ?" stále so mnou triasla a prevalila ma na chrbát.

"Choď bezomňa. Mám za sebou ťažkú noc."

"Cítim," vzdychla si a znova pokračovala vo svojej stratégií presviedčania ma pokiaľ neprikývnem, ktorá sa mi vôbec nepáčila.

"Prosím ťa, veľmi ťa prosím. Nezvládnem to bez teba. Nedokážem s ním byť sama. Ešte raz poď so mnou."

Chvíľu som bola ticho a potom som prekonala samú seba a spýtala sa jej: "Nemali sme ísť na obed do reštaurácie?"

"Dnes má na obed voľno," vysvetlila mi. "A večer zase nemôže, takže pôjdeme teraz."

Trochu som pootvorila oči a videla som ju ako sa na mňa milo usmieva. Potom som zatvorila oči a prevalila sa na bok, chrbtom smerom k nej.

"Och, Teegan. Nehovor mi, že nemôžeš. Zvládla si aj horšie veci, ako po tej noci, čo si musela na skúšku..." začala taktiku nadávania. "...stále nechápem ako si ju spravila."

"Vďaka mojej nesmiernej inteligencii a učeniu," vysvetlila som jej, no ona si len odfrkla.

Potom zase spustila. Očividne jej na tom dosť záležalo, aby som tam bola. "Mám vážne hroznú sestru. Toto som si o tebe nikdy nemyslela, že ma necháš takto v štichu. Počuješ?"

Pretočila som sa k nej.

"Kedy tam máme byť?" zamrmlala som a prehrabla si vlasy. Hneď na to mi Vivian skončila do postele a objímala ma.

"Milujem ťa!" nadskakovala mi na posteli a ja som mala pocit, že som na lodi a obsah žalúdka pôjde cez palubu, no nestalo sa.

O dve hodiny (cez, ktoré som sa snažila spraviť zo seba človeka, ktorý sa môže ukázať na verejnosti) sme s Vivian vyšli z domu, kde nás už čakal Eddie a aj jeho malý spoločník.

Vivian sa hneď ako sme vyšli z domu rozbehla k Eddiemu a objala ho. Vedľa neho stál náš malý filozof Elvis.

"Ahojte," pozdravila som ich ako sa podľa slušnosti patrí.

"Ahoj, Tee," pousmial sa Eddie. Po našom poslednom stretnutí, podľa ktorého som zistila, že nie som 'normálna' u mňa na rebríčku mužov trochu klesol, tak snáď si to tentoraz vylepší.