Možno príde kúzelník ✔

8. Orol, líška a hniezdo

Toto je taká odveci kapitola...ale dúfam, že sa bude páčiť :D Komentujte, hviezdičkujte a všetko čo len môžete :) Každý kto to prečítal až sem je super! :D

"Celofánová oblička. Opakujem, celofánová oblička," hovorila som do svojho handsfree na námestí v parku.

"Celofánová oblička? Čo to má spoločné s našou akciou?" ozvala sa mi Lexie do ucha, ktorá sedela na druhej strane parku.

"Nechápem, že ste ma nahovorili na takú hlúposť. Nikdy som na toto nemala pristúpiť," ozval sa hlas Trish, "toto sa nikdy nemôže podariť. Nikdy som nepočula, že by si niekto našiel priateľa pri nejakej takejto akcii."

"Zaznelo tam až príliš veľa nikdy na môj vkus, ale to je jedno. Musíme nejako Lexie pomôcť. Nemôžeme za to, že ty už máš pripravené pozvánky na svadbu a vymyslené meno pre svoje deti."

"Chlapec bude Percy a dievča Caroline," videla som ako sa na lavičke vysmieva od ucha k uchu. Strčila som si prst do úst a vyplazila jazyk, tak aby to videla len Lexie, ktorá sa hneď začala smiať.

"Mohli by sme zahájiť akciu," skonštatovala Lexie, ktorá si nervózne hrýzla peru.

Poobzerala som sa po okolí, či podmienky pre našu akciu sú uspokojujúce, ale aj keby sme tam sedeli ešte hodinu, nič by sa nezmenilo, tak sme to rozbehli.

"Tu je hniezdo, orol, ozvi sa," začala Lexie.

"Tu orol, tu orol. Pripravený vzlietnuť," pokračovala som.

"Líška, si pripravená striehnuť?"

"Jasné," zamrmlala Trish, "och, zabudla som. Tu je líška."

Vstala som ako prvá a chystali sme sa postupne rozmiestniť po námestí, aby sme mali prehľad o rybách čo tu plávajú, no v tom cez park prechádzal nejaký chalan.

"Hniezdo? Hodil by sa vám taký úlovok?" povedala som do handsfree.

Vyzeralo to viac-menej akoby som sa rozprávala sama so sebou, ale to som robila skoro stále, takže som bola zvyknutá, že sa na mňa ľudia čudne pozerajú.

"To je Paul, chodí teraz so Stacy," oznámila mi.

"Stacy je krava," posunula do éteru svoju mienku Trish.

"Takže krava chodí s rybou. To by sme mali," vzdychla som si a išla konečne na tú obhliadku.

"Ešteže dnes nie je teplo, lebo potom majú začínať vážne kruté horúčavy," počula som Trish v tesnom závese za mnou. Lexie si zatiaľ sadla k fontáne a ja som sa oprela o roh cukrárne.

"Čo ten blond? Vyzerá dosť dobre," konečne sa do akcie zapojila aj Trish nielen svojimi poznámkami, no Lexie jej snahu hneď zahodila: "Nechodila si s ním náhodou?"

"Vlastne hej. Vidíš, ja som si vyberala len pekných, no, Ben je ten pravýý," zabásnila nám.

"Áno, to sme už počuli," vzdychla som si a sadla si na schodíky vedúce do cukrárne, lebo som videla, že to bude asi na dlhšie a potom mi napadlo: "Mali by sme si dať limit."

Nikto sa však neozval, tak som spustila ďalej svoje myšlienky.

"Mali ste sa spýtať aký limit."

"Tak aký limit?" vzdychla si Lexie.

"Aby sme tu netrčali ešte ďalší mesiac."

"Smiešne. Fakt veľmi smiešne."