Možno príde kúzelník ✔

25. Remove from friends

Sorry, že tak neskoro, mala som veľa práce a ochorela som :/ Snáď máte zdravšie dni :)

„Ty si taká trubka," povedala a pobozkala ma. Nechápala som čo sa deje. Až po dlhých sekundách som si uvedomila, že mám jej jazyk v ústach. Chytila som ju okolo pása pritlačila k sebe. Počula som naše vzdychy, cítila jej teplé pery a vôňu všade okolo seba. Začala som ju ešte vášnivejšie bozkávať. Vošla mi pod tričko až k prsiam. Bože, bože. Naozaj sa to deje? Neverila som tomu. Bol to ako keby sa stretli dve planéty a zrazili sa.

„Poďme k tebe," zašepkala som.

„Nemôžem si domov nikoho priviesť," odšepla mi.

„Tak poďme ku mne."

Zasmiala sa. „Aká si nedočkavá."

Trochu sme sa upokojili, ale ja som ju chcela ešte viac.

„Nechápem...ako si vedela..."

„Nie je také ťažké cez net zistiť ako to s tebou je," usmiala sa a v zapätí prestala. „Či ma nechceš? Nie je to tak? Bože...," začala trochu panikáriť.

„Nie, nie," chytila som ju za paže. „Chcem ťa. Chcem ťa od prvej chvíle, čo som ťa videla."

Ostala stáť s otvorenými ústami, ktoré sa sformovali od úsmevu.

„Vážne?"

Prikývla som. „Vážne. Ja som si len nebola istá...ako to je s tebou. Mala si toho chalana a bála som sa."

„Hej, no mala. Ale páčia sa mi aj baby."

„To je super, to je super," stále som bola z toho celého vykoľajená. Aj preto, že nie často ma niekto bozkáva, väčšinou tá odvážnejšia som ja.

„Zajtra máš čas?" spýtala sa ma a mne zaiskrili oči.

„Jasne, pre teba vždy."

„Prídem teda. Zavolám ti, dobre? Musím teraz už ísť."

„Ešte ma pobozkaj," prosila som ju. A ona mi vyhovela. Potom som sa pozerala za ňou, až kým neprišla k svojmu domu. Chcela som si byť istá, že keď sa otočím nevezme ju preč nejaká sila. Domov som tak prišla po piatej. Vivian asi zaspala v obývačke, bola celá pozakrývaná. Nechala som ju už tak a išla si ľahnúť. Nemusela som ani skúšať a vedela som, že som mala dole potopu. Dnešný večer skončil naozaj nečakane. Nečakane dobre.

Mala som toľko otázok a hlavne som ju už strašne chcela. To že som ju okúsila, ale nedostala celú vystupňovalo moje pocity. Chcela som sa spraviť, ale zároveň som chcela, aby som bola s ňou. Ešte vydržím. Do zajtra.

Ráno som vstala dosť skoro, lebo nervozita ma zaživa zožierala. Prezliekla som periny a išla do kúpeľne sa osprchovať. Vivian práve vyšla z izby.

„Dobré ráno," pozdravila.

To že som ju včera videla spať na gauči ma udrelo do hlavy. „Čo? Nespala si v obývačke?" spýtala som sa trochu vystrašeným tónom.

„Nie. Yoan prišla. Povedala, že sa musí porozprávať."

„Yoan?" tú tu teraz naozaj nepotrebujem.

„Hej. Povedala, že na teba počká. Kedy si vlastne prišla? Kde si..." nepočula som ju už, lebo som išla dole schodmi.

„Yoan...," triasla som ňou. „Vstávaj."