Dúfam, že sa ďalšia časť bude páčiť. Nie sú tu nejaké zvraty, len také pohodové čítanie. Niečo čo sa naozaj môže stať :) Koniec je najlepší :D
Lexie som nezavolala, len jej napísala smsku, že dnes ostanem doma a že to s Amy dopadlo celkom dobre, len to chce čas. Vôbec to nebola pravda, ale myslím, že aj keď s nikým nič neriešila, tak mala kopu iných problémov.
Keď som prišla domov našla som Vivian v rozhádzanej izbe s roztrhanými fotkami Chrisa, ktorý musel odísť do Ameriky, kde žijú jeho rodičia, lebo otec mu umieral na rakovinu a asi mu veľa času neostávalo, keď odišiel tak náhle.
To, že musí odísť za umierajúcim otcom by jej až tak nevadilo, ale nechápala, prečo nemôže ísť s ním. To som nechápala ani ja, ale nemienila som po tom ani pátrať, aj tak by sa tým asi nič nezmenilo. Niektoré veci treba nechať tak, lebo človek môže prísť na veci, ktoré by radšej nemal chcieť vedieť.
"Kašlem na neho, nech aj skape."
"Nehovor tak, lebo to budeš ľutovať."
"Nenávidím ho," mrzuto hovorila, aj keď sme obe vedeli, že ho miluje a ešte dlho bude.
"Prežívaš len fázu hnevu, o chvíľu sa budeš ľutovať a plakať," šúchala som jej rameno.
"Akú fázu hnevu do riti?" vyštekla na mňa.
"Nechaj tak," povedala som a bola som už radšej ticho. Potrebovala asi len spoločnosť bez rečí. Len tak sme sedeli v jej izbe, jedli sladkosti, čipsy, koláče, pizzu, colu a proste veci na boľavé srdce.
"Idem von," povedala nakoniec.
"Ale veď prší," namietala som.
"Nevadí," bezducho odpovedala a vyšla von.
Bála som sa o Vivian, ale nie až tak, aby som išla von do tej búrky. Vie sa o seba postarať, nie je až taká hlupka ako vyzerá. A keď jej niekedy niečo nedopne, môžu za to jej originál blond vlasy. Pobrala som sa teda do svojej izby a znova použila silu privolávania myšlienkami.
MONALISA: čo robí vlk?
CERVENACIAPOCKA: myslel si, že večeru, ktorú mal, že má na celý život, ale večera musí ísť do Ameriky.
MONALISA: takže roní krokodílie slzy?
CERVENACIAPOCKA: to ti neviem zodpovedne povedať, lebo vlk sa vybral von do dažďa chytať zápal pľúc
MONALISA: a nejdeš ho hľadať?
CERVENACIAPOCKA: je vlk. ten sa o seba postará.
MONALISA: teraz vážne
CERVENACIAPOCKA: ja hovorím vždy vážne
MONALISA: kde bývaš?
CERVENACIAPOCKA: veď v lese. neviem presne ako sa volá, ale je veľký a nechodí sem veľa ľudí
MONALISA: myslím to naozaj. chcem sa s tebou stretnúť.
CERVENACIAPOCKA: a uvidím slávny úsmev Moni Lisy?
MONALISA: hej, ak prinesieš koláčiky
CERVENACIAPOCKA: no, uvidí(me) sa
Bola pravda, že sa mi s ňou skvele písalo. Nebolo to len o tom "ako sa máš", "čo robíš", "čo nové", "ako si sa dnes mala" a podobné. Mali sme svoju reč, svoje heslá, určitým spôsobom sme sa poznali.
VOUS LISEZ
Možno príde kúzelník ✔
Fiction généraleOddychový príbeh o Teegan - lesbe a dvojičke. O tom, že kúzelník nie vždy príde, že život je o opúšťaní a stretávaní, Mona Lisa nemusí byť len na plátne, sestra môže byť vlk a že spávať so svojou kamarátkou a zamilovať sa do (tak trochu) hetero ženy...
