Možno príde kúzelník ✔

12. Štekajúca slepica

Nejdem podľa rozvrhu, ale nemala som čas ani zverejniť niečo. Ale všetko dobehnem :)

Keď sa deň blížil ku koncu videla som na Vivian, že sa nesmierne teší a bola som si istá, že si nabudúce dá pozor na to ako bude odčiňovať neprávosti svojho priateľa a či ju budem môcť volať Jean.

Keďže sa táto moja výsada už nikdy nezopakuje, musela som ju poriadne využiť a tak na moju žiadosť sme mali opravné veci, dokonca mi stihla umyť aj okno a vytepovať koberec. Byť boxovacie vrece má niekedy svoje výhody.

Ozvalo sa klopanie na moje dvere.

"Vaša eminencia," ozvala sa Vivian.

"Môžeš vojsť, Jean," vychutnávala som si každú minútu.

"Je čas ísť. Vážne budem rada ak toto všetko skončí. Nechápem ako som sa na toto dala nahovoriť," hundrala si.

"Sama si to chcela," pripomenula som jej. "Mňa z toho neobviňuj, prosím," obraňovala som sa, prezliekla si tričko a išli sme.

"Dlho som nepočula o tvojom milostnom živote," začala moju veľmi obľúbenú tému cestou do reštaurácie.

"Nedeje sa v ňom nič z čoho by Shakespeare napísal hru."

"Prečo mi nikdy nič nehovoríš? Som tvoja sestra. Dvojča dokonca."

"Tak to by si mala vycítiť, že sa nič nedeje ako som už povedala," odbíjala som ju.

"Práve preto sa ťa pýtam, lebo mám pocit, že sa niečo deje," povedala mi milo.

"Jean, niektoré veci by mali ostať len medzi tými dvoma ľuďmi, ktorých sa to týka," vysvetľovala som jej po jeanovsky - možno to pochopí.

"Takže predsa sa niečo deje. Stále Amy? Či niečo s Joan?" nadšene sa vypytovala, no ja som držala bobríka mlčanlivosti a ani sa na ňu nepozrela.

"Takže niekto nový," zasmiala sa. "Kto je to? Bože, Teegan, povedz niečo!" drgla do mňa.

"Niečo."

"Si hrozná, vieš o tom?"

"Nie je zatiaľ o čom hovoriť. Len...," chcela som jej povedať ako som ju prvýkrát stretla v kníhkupectve a ako do mňa narazila v potravinách, no nevedela som či by to pochopila. Veď som ju videla len dvakrát a ani neviem ako sa volá. A pravdepodobne...má chalana alebo niečo také.

"Len čo?"

"Ani Brontëové by z toho nič nenapísali," skončila som túto tému. "Kam to vlastne ideme? Na námestí nie je žiadna taká reštaurácia."

"Nejdeme do reštaurácie."

"Nehovor, že..."

"...Ríša Delta," usmievala sa.

"Nie!" smiala som sa. "Nenávidíš to tam! Ako tam môžeš vkročiť? Veď...," nemala som slov. Aj keď som v Ríši Delta bola len včera, s Vivian je to úplne niečo iné. Ani ako dieťa som ju nevedela presvedčiť, aby tam so mnou išla - išla len v prípade, že som jej sľúbila, že sa budem spolu s ňou hrať s Barbie a Kenom.

"Nemyslela som si, že ma niekedy takto milo prekvapíš. Vážne nie...," chválila som ju. Bola som nesmierne rada, že mám takú milosrdnú sestru. "Bude z teba svätica!"

"Nepreháňajme, dobre?" snažila sa veľmi neusmievať.

"Dáme si aj čapice slepice?" hovorila som s nádejou.