Možno príde kúzelník ✔

33. Jelena Savchenko

Stále stíham publikovať časť dnes (aj keď v Rumunsku už máme 00:37). Od tejto kapitoly začína koniec pomaly...a od tejto kapitoly si to rada čítam do konca. 

Boli sme ticho. Pozerala sa dole na svoje prsty na rukách a zhlboka dýchala.

„Niečo sa stalo?" opatrne som sa spýtala a ona len prikývla. Prevrátil sa mi vtedy žalúdok, ale zachovávala som pokoj.

„Aj mi to povieš?" znova som jej položila otázku a ona len znova prikývla. Pozrela sa na mňa a až vtedy som zbadala, že plakala.

„Jelena," objala som ju. Nevedela som čo mám robiť. Či sa nestalo niečo v jej rodine, či je ona zdravá...alebo či sa so mnou chcela rozísť.

„Vieš...si moja prvá baba," zmohla sa na vetu.

„Hovorila si, že si bola predtým s nejakou," prekvapene som hovorila.

„Klamala som ti. Nechcela som vyzerať trápne. Neviem či som vôbec na baby. Predtým som mala len chalanov. Niektorých tupcov, to áno, ale vedela som čo chcem."

„Ale...ale, čo potom bolo toto so mnou? Veď, môžu sa ti páčiť chalani aj baby, to je v pohode."

„Mne sa ale baby nepáčia...takým spôsobom ako tebe."

„Čože?" začínala sa mi krútiť hlava a neverila som tomu čo hovorí. Stále sa pozerala dolu.

„Si naozaj úžasná. A bolo mi s tebou skvele. Sex bol...bol dobrý."

„Dobrý??" to myslí vážne? Naozaj mi nešlo do hlavy, čo sa to práve deje. Nerozumela som jej.

„Ja nie som šťastná. Nejde o teba, len o to, že si žena a...proste to nejde. Bola som tu v meste sama a ty si bola ku mne milá."

Postavila som sa a otvorila okno. Potrebovala som čerstvý vzduch. Nechcela som plakať, ale slzy sa mi dali len ťažko udržať.

„Nikdy som ti nechcela ublížiť," postavila sa za mňa. „Neviem ako ti to povedať. Všetko to čo cítim. Je to jednoduché a pritom tak komplikované."

Nedokázala som jej nič povedať. A chvíľu ani ona, tak sme boli ticho. Otočila som sa smerom k nej.

„Rozchádzaš sa so mnou?" vyšlo zo mňa.

Prikývla so slzami v očiach. Padla som na kolená, pretože to bola pre mňa naozaj veľká rana. Držala som ju pritom za ruky.

„Neplač, prosím ťa. Veľa pre mňa znamenáš," kľakla si ku mne. „Ale nestačí to. Neviem si predstaviť, že by som strávila život so ženou."

„Čo to potom všetko znamenalo?"

„Ja neviem. Niekoho som potrebovala. A bola si tu ty. Chcem, aby si stále bola, ale nie takýmto spôsobom."

„Ja ťa ale nechcem len ako kamarátku. Nie," tvrdo som hovorila. Nevedela som čo robiť, aby som si ju pri sebe udržala. Nechcela som ju stratiť. „Si pre mňa všetko."

„Neľúbim ťa," ďalšia rana. Nevedela som koľko ich vydržím. Z očí sa mi neustále hrnuli slzy. Chcela som, aby to prestalo, chcela som umrieť. „Strašne ma to mrzí. Teegan. Ja takto ďalej proste nemôžem. Nie som to potom ja. Nedokážem to. Pochop ma."

Krútila som hlavou. Nechcela som to prijať.

Chytila mi tvár do svojich rúk. „Pozri sa na mňa, Teegan." povedala mi, tak som to spravila. „Hociktorá s tebou bude šťastná. To čo si dávala mne bolo krásne. Musíš ma nechať ísť."