36. Vyspíš sa s ňou?

380 28 6
                                    

Kapitola bez mena. A bez plaču. 

Bolesť z rozchodu s Jelenou neprechádzala. A vedela som, že ani tak skoro neprestane. Nemohla som ale nič robiť so skutočnosťou, že nebola na baby. Vzala som všetky veci čo mi ju pripomínali a dala ich do krabice. Nebola som ešte vo fáze kedy by som ich bola schopná vyhodiť.

„Som rada, že si začala chodiť k tomu psychológovi," vravela mi Yoan, keď bola u mňa. K nej som nechcela ísť, pretože jej mama mala voči mne zášť a všetko, čo sa Yoan stalo pripisovala mne. Aj to čo sa jej stalo, keď bola malá a to sme sa ani nepoznali.

„Doktor Wolfgram je super. Cítim sa trochu ako v škole, pretože mi dáva rôzne úlohy. Neviem čo to na mňa skúška, ale asi to funguje. Aspoň čo sa týka Sonie. Na ňu sa hlavne zameriavame."

„Myslíš, že sa v noci premieňa na vlkolaka?" pozerala si môj psychologický denník, do ktorého si zapisujem čo všetko s ním chcem prebrať a píšem si do neho aj niektoré úlohy.

„Niekedy mám pocit, že sa ani premieňať nemusí. Má toľko chlpov po tele, že to nie je ani možné...A to je súkromné," vzala som jej denník.

Pozrela na mňa či to myslím vážne. „Poznám ťa, aj všetky tvoje tajomstvá."

„To je pravda," vrátila som jej ho do rúk, ale odložila ho vedľa seba na posteľ. Ďalej som sa hrabala v skrini a pozerala sa po niečom červenom. Úplne som zabudla, že sa mám stretnúť s Monalisou. Chcela som jej napísať, nech to zrušíme, ale sľúbila som jej to a vedela som ako sa na to teší.

„Zavolaj mi ako tam prídeš aj keď sa stretnete. Nech viem, kde mám potom hľadať tvoje telo."

Usmiala som sa. „Nebudeš musieť hľadať moje telo. Neboj sa."

„Zavoláš mi?"

„Napíšem ti sms. Nebolo by to slušné, keby ti volám s kamarátkou, že som v poriadku."

„Sms neplatí. To môžeš byť dávno mŕtva alebo už predaná do Afganistanu."

„Fajn, fajn," neprehovorila by som ju ani za nič. Konečne som našla červené tričko.

„Vyspíš sa s ňou?"

Keď sa ma to spýtala ostala som stáť. Obyčajne by som to pravdepodobne spravila. Ale rozchod s Jelenou a chodenie k psychológovi niečo vo mne zmenili.

„Nie," odpovedala som jej nakoniec. „Neviem ani či sa chcem teraz s niekým vyspať."

„Ani so mnou?"

Pozrela som sa na ňu. „Čo tým myslíš? Či budeme ďalej pokračovať v nezáväznom sexe?"

„Tak nejako..."

„Nie. S tým som skončila. Aj ty by si mala," hrala som sa na tú múdrejšiu. „Prečo si si vlastne začala s Judit? Počula som, že si ju obrábala."

„Chcela som ťa naštvať."

Tušila som to. „Podarilo sa ti to."

„Ale asi nie tak ako som chcela. Ale neviem teraz ktorá ktorú naučila to s jazykom," podpichovala.

„Prosím ťa, nemohli by sme nechať túto tému? Vlastne, mohli by sme sa baviť radšej o tom, že musím ísť, lebo to nestihnem."

Vzdychla si. „Ty si tu vykecávala. Ja som len pokračovala."

„Drž mi palce," objala som ju a naštartovala auto.

Možno príde kúzelník ✔Donde viven las historias. Descúbrelo ahora