Možno príde kúzelník ✔

40. Nekonečný vesmír

V piatok sme s Yoan išli do Blackmillu. Obliekla som si conversy, čierne rifle, tričko a dlhšie sako. Bola som úplne obyčajne oblečená a Yoan hovorila aká som krásna. Naozaj to bolo zvláštne, keď som od nej počula takéto veci. Ale nebolo to zlé.

„Čo si dáš na pitie?" spýtala sa ma pri bare.

„Sprite."

„To som ťa ešte nikdy nevidela piť."

„Všetko je raz po prvý raz," odpovedala som jej. Nemala už žiadne pripomienky a tak mi objednala Sprite a k tomu vodku. To isté aj sebe.

„Nechcela som vodku," povedala som jej, keď sme si sadli. „Nechcela som vôbec piť."

„Bojíš sa?"

„Čoho?" nechápala som.

„Že ma budeš chcieť."

Pozerala som na ňu či to myslí vážne. Asi myslela.

„Nebojím sa toho. Len nemám chuť sa opíjať."

„Je to jeden panák. Kto hovorí, že si dáš ďalšie štyri?"

Musela som sa zasmiať. „Akoby si ma nepoznala. Dám si jeden a potom druhý a už to ide samo."

Teraz sa zasmiala aj ona a vypila svoju vodku na ex. Ja som stále váhala. Boli sme ticho, počúvali hudbu a pozorovali ľudí čo prichádzali. Obzerala som si Yoan. Krátke čierne vlasy s ofinou čo jej padala do výrazných zelených očí. A keď ste sa pozreli na jej pery, mali ste chuť ju pobozkať. Bola ako slnko čo všetko priťahuje, ale vy ste sa báli, že vás spáli keď budete až tak blízko pri nej.

Dookola prechádzala prstom po okraji pohára a obzerala sa. Nemala však ten svoj typický lovecký výraz, ale skôr taký skúmavý. Zrazu otočila ku mne a tak som uhla pohľadom.

Zasmiala sa, ale nič nepovedala. Ja som si dala radšej tú vodku.

„Na čo myslíš?" spýtala sa ma.

Mykla som plecami. „Na nič také...neviem."

„Ale dobre vieš," oprela sa.

„Čo viem?"

„Že si chceš dať ešte jednu vodku," žmurkla na mňa, vzala prázdne panáky a išla k baru pre ďalšie. Niekedy som nemala rada ako dobre ma pozná. Bolo to na zbláznenie. Dobre vedela na čo myslím, ale vie to tak dobre zahovoriť ako nikto.

Opierala sa o bar a natŕčala ku mne svoj zadok. Vyzeral naozaj dobre v tých tesných nohaviciach. Bože, nie, nie, nie. Nechcem s ňou byť. Nemohla by som jej to spraviť -byť s ňou a nemilovať ju. Aj keď hlava sa preniesla cez Jelenu, srdce zaostávalo a nemohla som s tým nič spraviť. Potrebovala som čas.

„Páči sa," dala predomňa dvojitú vodku. Dvihla som obočie. „Čo?" spýtala sa ma. „Hovorila si, že keď si dáš druhý ide to samo, tak som ti rovno priniesla tretí. Daj si to a poďme si zatancovať."

„Nikto netancuje," namietala som.

„Práve preto si máš dať tú vodku."

„Vieš, že ju nemám rada," nadávala som jej a vypila ju, pričom som dala za tým aj celý Sprite.

Tak ma ťahala na parket a zatočila. Tak sme sa držali a točili všetkými možnými spôsobmi. Pridali sa potom aj ďalšie baby, keďže to bol klub pre lesby.