Alfa and his love !

Edenberova skala

,,Embeeer!" kričala som na neho , pretože som to už nemohla vydržať . Už ráno nahodil také tempo , že som za ním utekala . Bola som vyčerpaná , boleli ma nohy a práve som sa rozhodla , že neurobím ani jeden jediný krôčik , ale osud mal so mnou zrejme iné plány . Ember ma zdvihol a vyhodil si ma na plecia .

,,Heeej!Čo to robíš ?"vyštekla som na neho .

,, Nesiem si svoju princeznú ,"odpovedal mi tak sladko , že som sa začala červenať a nemala som slov .

Mohlo byť asi šesť hodín večer , keď sme dorazili k Edenberovej skale . Ten výhľad bol úžasný . Stáli sme na vrchole skaly a videli sme krajinu plnú jazier . Od hladín sa odrážal svit zapadajúceho slnka , ktoré nás jemne hrialo na koži . Pod nami z Edeneberovej skaly , ktorá mohla mať pätnásť metrov ,vystrekovala voda a vytvárala prekrásny vodopád s tyrkysovou vodou .

,, Čo keby sme zišli do roklinky , utáborili sme sa, a potom by sme sa prebehli v lese ? "Ember mi zašepkal do ucha a  mne naskočili zimomriavky .

Prikývla som a vybrali sme sa do roklinky . Po hodine schádzania skalnatým terénom som na nohách mala už krvavé odtlaky . Nohy ma pálili a ja som povedala Emberovi , že to už nezvládam .

Postavili sme stan a nazbierali sme kúsok raždia , z ktorého neskôr založíme oheň a Ember niečo uvarí . Je vynikajúcim kuchárom .

,, Ember ?"

Nikde nikto . Hľadala som ho v stane a v okolí stanu , ale nikde som ho nenašla . Odrazu som pocítila teplý a prerývaný dych na svojom ramene a takmer som od ľaku dostala infarkt . Zľakla som sa až tak , že som spadla rovno do mäkkučkého machu pod stromom .

Môj manžel sa nado mnou vypínal vo svojej plnej kráse a smial sa .

,, Ty si vôl !!"

Pomohol mi vstať , pokrútil hlavou a uškrnul sa . ,, Ja nie som vôl , ja som vlk z klanu Black Devils  a v tom je rozdiel ."

Capla som ho po hlave a on sa za mnou rozbehol . Bežala som hlbšie a hlbšie do lesa . Po chvíli mi začalo byť divné , že ma už nedobehol . Obzrela som sa dozadu a on tam nebol . Vrátila som sa k miestu , kde sme boli predtým .

Bol tam . Čupel pri väčšom zelenom kríku . Najprv som nechápala čo tam robí . Pozrela som sa lepšie a uvidela som malého jelenčeka. Ember ho hladil po chrbte .

,, Ten je rozkošný , ako si ho našiel ?"

,, Bežal som za tebou a potkol som sa o niečo mäkké . To niečo vydalo zvuk , a tak som sa pozrel popod krík a našiel som nášho zlatého jeleňa .  "

.. Ideme domooov ! " vykríkla som ,začala som sa smiať a objala som Embera .