Alfa and his love !

Stará Uris

Chodník , ktorý smeroval k lesnej cestičke bol celý zarastený machom . Nedovidela som si pomaly ani na krok . V mojej drevenej chatrči sa svietilo . Zmocnil sa ma zlý pocit , ktorý ovládol celé moje telo .

„Kto to len môže byť ?" zamyslela som sa ,pretože na toto miesto nik nechodil . Od kedy mi zomrel môj jediný spoločník , ktorý sa chcel stať mojím učňom , nevidela som žiadneho človeka iba zver .

Rýchlo som nahmatala malú dýku , ktorá mala trochu tupú čepeľ ,ale hádam mi bude stačiť . Chcem návštevníka len prekvapiť , nie ho zneškodniť alebo  dokonca zabiť .

Malý kúsok mojej duše dúfal , že to bude možno môj syn , ktorého som nevidela už zopár desaťročí . Možno už zomrel . Nie ! Takéto myšlienky predsa nemôžem mať . Možno ma dokonca prišli navštíviť moji vnuci . 

Prikradla som sa ku chalúpke a nazrela som do malého dreveného okna . V chalúpke svietila lampa ,ktorú som používala len na špeciálne udalosti ,pretože som ju mala ešte od čias narodenia môjho syna . Daroval mi ju manžel a bola to jediná vec ,ktorá ma spájala s ľudským svetom . 

Vo svetle lampy stáli traja muži . Boli doráňaní a ledva stáli . Na ich uniforme som zbadala znak klanu Black Devils. 

„Pravdepodobne ma hľadajú , " preblesklo mi mysľou . Nahmatala som kľučku a otvorila som dvere svojej chatrče . Muži svoj zrak okamžite upriamili na mňa . 

„Či vás neučili , že sa nechodí do cudzieho domu bez povolenia toho , kto v ňom býva ?" oborila som sa na nich .

„Prepáčte !" odvetili jednohlasne . 

„Čo tu robíte ? Už niekoľko rokov som tu nevidela ani len jediného človeka . Prečo ste prišli ?"

„Ospravedlňujeme sa za to , že sme vás takto prepadli bez ohlásenia alebo dovolenia vojsť do vášho príbytku , " vyslovil muž , ktorý bol zo všetkých tých nezvaných hostí najvyšší a aj najlepšie oblečený , zrejme bol ich veliteľom .

„Poslal nás za vami váš vnuk , princ Ember . "

„Ember ?" to bol jediný človek z tej mojej podarenej rodiny , ktorý ma ešte nestihol znenávidieť .

„Našiel svoju lunu . Boli spolu veľmi šťastní ,až do chvíle kedy mu jeho brat nevyhlásil vojnu . Zbrojí proti nám a chystá sa zabiť nášho budúceho kráľa ."

„Prečo mi to hovoríte ?" oborila som sa na muža a ten zmeravel od ľaku . Predsa sa o mne hovorilo , že som silná a múdra veštica , ba dokonca čarodejnica . Pozeral sa na mňa so strachom v očiach a čakal , na čo sa zmôžem .

„Ako iste viete ,"začala som pokojne ,„môj syn sa ma zriekol , vyhnal ma do týchto hôr a ja nemám žiadnu moc na to ,aby som vám pomohla zastaviť Zayna . Múdri duchovia mi ukázali Zaynovo rozhodnutie . Vedela som , že zbrojí a chystá sa do vojny . Nemôžem s tým nič urobiť , takže by ste sa mali otočiť a odísť tam odkiaľ ste prišli ."

„Nejde o vojnu , veštica . "

„Tak o čo teda ide ?"

„Váš vnuk Ember na vás spolieha . Ste jeho posledná nádej . Jeho luna počala dieťa , ktoré však v jej lone rastie ako vĺča a nie ako človek . Mnohí sa snažili zachrániť ju aj dieťa ,ale je to nemožné . Ember vo vás verí , chce aby prežila aj luna aj dedič . Chce aby ste ju zachránili ."

„Prečo by som to robila takto dobrovoľne ."

„Princ vedel , že za to budete niečo na oplátku chcieť . Poskytne vám dediča do vašej ochrany . Chce len ,aby žil . Je to posledné knieža ,pretože luna už zrejme nebude môcť mať žiadne deti .

„Vyrazíme ešte dnes , " vyhlásila som .