Alfa and his love !

Tragický osud

Keď som mal šesť rokov , hral som sa s bratom Emberom v komnate našej starej matky Uris . Posúval som po zemi drevený vláčik , ktorý som dostal od Embera na Vianoce . Tie sviatky  boli tie najšťastnejšie  , pretože som dostal svoj prvý darček .

Posúval som vláčik stále ďalej a ďalej ,až kým som nenarazil do stola . A vtedy sa to stalo , zo stola , na ktorom bol položený strieborný stojan sa skotúľala guľa celá zo skla . V nej nám stará mama občas ukazovala , čo robia normálni ľudia alebo čarodejníci v ich svetoch . 

Keď to stará mama uvidela , strašne sa rozhnevala .  V jednej sekunde na mňa kričala a v druhej už ležala na zemi . Začal som plakať ,pretože som nevedel čo mám robiť . Ember sa rozbehol pohľadať otca ,ale ja som dokázal len nehybne stáť ako socha a roniť slzy veľké ako hrachy . 

V sklenenej guli som zazrel obraz , ktorý práve teraz vidím . Malé polovĺča v rukách môjho brata , ktorý ma vytasený meč a chystá sa na mňa .

Vtedy sa stará matka zhlboka nadýchla a ja som jej sľúbil , že už nikdy jej nedám dôvod hnevať sa .

Teraz je to už ale jedno , čo ma po nej . Potrebujem zabiť svojho brata .

Vytasil som meč z pošvy a rozbehol som sa na Embera . Ten sa rýchlo zbavil dieťaťa tak , že ho podal starej Uris a začal sa neľútostný boj .

„Čo som ti urobil brat môj , že ma tak nenávidíš ?" opýtal sa ma Ember s bolesťou v očiach . 

„ Zničil si mi život ." 

Rozohnal som sa svojím mečom po jeho hrudi a Ember zalapal po dychu . Z jeho hrude začala v malých prúdoch vytekať krv . Brat zreval od bolesti a zahnal sa po mne tiež . 

„Ako som ti zničil ten tvoj život ? Vždy som pri tebe stál , snažil som sa ti vynahradiť našu matku a bránil som ťa u otca ."

„ Mal si všetko a ja som nemal nič , dokonca si si našiel aj lunu a máš dieťa !To je nespravodlivosť ! Prečo by som mal byť ten , ktorý trpí ? Chcem ,aby ste všetci pocítili ako som sa celé tie roky cítil !"

Ember spustil zbraň . Kľakol si predo mňa a zodvihol hlavu . Díval sa mi priamo do očí . V jeho modrých očiach sa blyskla nenávisť ,ale zároveň láska . Bratská láska .

Oči všetkých v miestnosti sa obrátili a pozorovali scénu pred sebou . Dieťa sa rozplakalo a Even sa konečne premenila na človeka . V bolestiach kričala na posteli ,aby som nezabíjal Embera . Otočil som sa na ňu a chcel som jej povedať , že ďalšia bude práve ona ,aby netrpela s ním ,ale čosi ostré sa mi zarylo priamo do srdca . Bolo to stále čoraz hlbšie a hlbšie až som nemohol dýchať . 

Pozrel som sa pred seba a videl som ako môj brat drží rukoväť meča , ktorý sa mi čoraz hlbšie zabáral do srdca . 

„P ..Pr..prečo ?" vyjachtal som zo seba  a poslednýkrát som vydýchol .

„Pretože som musel ochrániť svoju rodinu ," povedal Ember a padol na kolená k bratovmu telu . Slané slzy mu začali stekať po bledých lícach a jeho vzlyky sa ozývali celou miestnosťou . 

Do izby však onedlho vtrhlo asi päťdesiat vojakov ozbrojených od hlavy až po päty .