Alfa and his love !

II.Séria Kapitola I.

    Studené dažďové kvapky padali z vysokých ihličnatých stromov, ktorých živica rozvoniavala všade naokolo . Široko ďaleko nebolo počuť ani škovránka,ba aj malá biela myš v takomto počasí odmietala výjsť zo svojej skrýše . Husté sivé mraky nad mojou hlavou signalizovali predzvesť niečoho zlého , domov bol však ďaleko . Vysoko v horách , tam kde sa bežné ľudské oko neobzrie stála naša drevená chalupa . Chalupa ,kde som strávila celý svoj život bez toho ,aby som sa dozvedela niečo o svojom pôvode . A teraz , keď som to konečne zistila, necítim úľavu .

Už sú to tri dni . Tri veľmi zvláštne dni od kedy som utiekla . Viem si predstaviť ako to matke ublíži ,ale nemám inú možnosť . Musím pomstiť pamiatku svojho otca . Vždy som cítila , že moje poslanie je väčšie ,chcela som niečo dosiahnúť , no doteraz som bola zakliesnená medzi úpätiami hôr neúprosne ďaleko od ľudskej civilizácie . 

Flashback (three days ago):

Vrecúško plné byliniek sa mi hompáľalo na krku zatiaľ čo som sa plne sústredila na cieľ pred sebou . Laň sa elegantne popásala na kúsku jarnej zelenej trávy blízko malého zurčiaceho vodopádu . Občas nazrela do diaľavy , pretože zavetrila cudzí pach ,ale ticho ju usvedčovalo v tom , že jej nič nehrozí . Usudzujem , že to bola mladá laň , ešte neskúsená , pretože bola až príliš pokojná . V zelenom húští som sa snažila o čo najtichšie napnutie tetivy . Bohužiaľ mi to veľmi nešlo . Luk , z ktorého som strieľala bol už starý a ošúchaný , hrozilo , že sa tetiva sama od seba pretrhne . A stalo sa .

Už mesiac moje ústa nezacítili chuť akéhokoľvek mäsa . V tejto oblasti bol nedostatok zveri , napriek tomu sme tu stále žili , nerozumela som tomu. Vždy ,keď som nadhodila tému sťahovania sa so mnou matka s prababičkou minimálne dva dni nerozprávali .

Luk sa mi totálne rozpadol a do mňa vpálila zlosť hodná tisícich bleskov . Laň zažmurkala očami a behom sekundy mi zmizla z dohľadu . Domov som sa vracala rezkých krokom s vrecúškom byliniek a košíkom húb , z ktorých je polovica otrávená , vhodná len na lekárske účely .

Stačí ! Ja odmietam hladovať ! Kričalo na mňa moje vnútro . Dnes je deň , kedy to z nich vypáčim. Alebo mi povedia pravdu , alebo odchádzam .

Pomaly som prešla cez kamennú štrbinu , ktorá sa čoraz viac zužovala ,no na konci sa objavil jemný lúč slnečného svitu . Svetlo sa zosilňovalo ,až sa predo mnou objavil zurčiaci potôčik a nad ním vysoký kamenný zráz , z ktorého padala voda . Rázne som prešla po klzkých kameňoch , na ktorých som si neraz spôsobila zranenie a smerovala som rovno k tomu vodopádu . Za záclonou padajúcej vody som prešla malým otvorom , do ktorého som sa zmestila z nás troch už len ja .

Predo mnou sa črtal tmavý ihličnatý les , ktorý v sebe ukrýval mnohé tajomstvá . Jedným z nich bol aj náš skromný príbytok . Malá chatka sa učupene krčila pod mohutnými korunami ihličnanov a snažila sa splynúť s prostredím .

Košík som položila pred dvere a vybrala som sa za chatku ,kde bolo počuť hlasy . 

„Myslím , že je čas povedať jej pravdu , napriek tomu , že je bolestná . To dieťa prežíva veľké trápenie Even . Je vo veku ,kedy potrebuje poznať , že niekam patrí . Pôvod je tu veľmi dôležitý ."

Prababička Uris mala pravdu , potrebujem vedieť kto som a rozhodla som sa to zistiť práve v tejto chvíli .

Vstúpila som na svetlo ,aby ma bolo vidno a mama sa zháčila .

„Čo všetko si počula , Lutécia?" opýtala sa matka a jej výraz tváre navrával , že nie je spokojná , že som počula niečo ,čo nie je vhodné pre moje uši.

„Matka,"oslovila som ju jemne ,aj keď moje vnútro už horelo zvedavosťou,„stará mama mala pravdu , potrebujem vedieť kto som ."

Pohľady oboch žien sa upreli na mňa .Moje líca nabrali horkú červeň. Ešte nikdy som k matke neprehovorila takýmto tónom , vážim si ju ,ale nerozumiem čo je také hrozné na tom kto som a odkiaľ sme sa tu vôbec zobrali ,že mi to nechce povedať .

„Tu nie je vhodné miesto ,Lutécia,"ohriakla ma prababička,„nikdy nevieš ,kto počúva , aj hory majú uši ."

„Kedy bude vhodný čas ? Keď budem ležať na smteľnej posteli ? " vykríkla som plná bolesti .

„Pomôž mi dokončiť všetko okolo domu a dnes večer ti odhalím všetko ,čo budeš chcieť vedieť ," povedala mama a hlboko si vzdychla,„myslím ,že už nastal tvoj čas."

*A sme tu ! Nová séria sa volá Mesačný kameň . Ak sa vám bude páčiť , prípadne nepáčiť napíšte vaše komentáriky dolu , budem vďačná ♥

  Vaša strawberrysusie♥♥