Alfa and his love !

Začiatok boja

Prišiel ten čas . Čas čeliť svojmu strachu . Obzrel som sa na sídlo môjho klanu a nazbieral som všetku odvahu . Toto je moja jediná šanca dokázať si , že aj vo mne niečo je .

„Alek!" zakričal som na svojho hlavného generála . Bol to len šestnásťročný mladý chalan , ktorému ako dieťaťu zomreli rodičia . Od vtedy žil ako tulák a živil sa tým , že kradol všetko , čo sa mu dostalo pod ruku . Pred mesiacom som ho prichytil kradnúť , a to rovno z môjho písacieho stola . Takú drzosť som v živote nezažil , myslel som , že ho od zlosti roztrhnem ako hada . Lenže keď mi prezradil svoj príbeh , nemohol som mu ublížiť , na to mi až veľmi pripomínal seba .

„Áno pane ? " ozvalo sa za mojím chrbtom .

Pozrel som sa do jeho modrých očí , v ktorých sa po prvýkrát odzrkadlil strach . Strach z vojny .

„Je vojsko pripravené ?" opýtal som sa ho a môj pohľad sprísnel . Teraz nie je čas na to ,aby čo i len jeden vojak zlyhal . 

„Samozrejme pane , o pol hodinu vyrážame ," povedal Alek a podal mi listinu . Prikývol som a Alek odkráčal z hlavného stanu . Pozrel som sa na bielu listinu , ktorú zdobilo krásne čierne úhľadné písmo mojej mamy . Je to moje jediné dedičstvo a pravda , ktorú odhalím pred svojím otcom . 

Poslednýkrát som sa pozrel smerom na môj hrad a rozkázal som vojakom ,aby sme vyrazili . Buchot ocele mužov ,ktorí kráčali hrdo po mojom boku sa ozýval široko-ďaleko . Všetko čo nám prišlo pod ruku prišlo o život . 

Najprv sme prechádzali dedinou , ktorá bola od sídla trónu vzdialená asi deň cesty . Keď sme tam prišli , vyrútili sa na nás dedinčania . Bolo ich len zopár . Dvanásti vojaci sa postavili proti tejto skupinke a zabili ich ,než stihli niečo povedať . Nikto sa mi nebude stavať do cesty . Všetci muži prišli o život , ušetrili sme len ženy a malé deti .

Pochodovali sme celý deň ,keď sme konečne dorazili do cieľa . Utáborili sme sa na čistine asi desať metrov od brány ,ktorá viedla do hradu môjho brata . O pár hodín zaútočíme . 

Vojsko sa poriadne najedlo a všetci sme boli ako na tŕňoch . Keď odbila dvanásta nočná hodina , vybrali sme sa na posledný pochod . Pochod k bráne . Niekoľkí lukostrelci mali ísť z bočnej strany hradu ,kde nikdy nestáli stráže . Skupinka ľudí spolu so mnou sa mala dostať do hradu tajnou chodbou , ktorú používala len moja mama . Nik okrem mňa a brata o nej nevedel ,ale mal som pocit akoby na ňu už úplne zabudol . 

Hlavné vojsko malo prejsť cez bránu , ktorú otvoria lukostrelci ,keď sa dostanú do hradu z bočnej ľavej strany . 

„Pamätajte ! Nik nesmie prežiť ! Nerobíme rozdiely ,či je to muž alebo ženy teraz zomrú ! "

Z bojovým pokrikom sme vyrazili . Alek , ja a traja najzdatnejší muži sme prechádzali popri potoku , ktorý viedol pozdĺž zadnej časti hradu až kým sme neprišli ku kanálu . Otvorili sme poklop a pomaly sme doň vchádzali . Alek zapálil fakle nasiaknuté petrolejom ,ktoré osvetlili celý priestor . Pokračovali sme v ceste pozdĺž dlhého tunela . 

Prišli sme k rázcestiu , ktoré rozdeľovalo tunel na tri cesty . Vydali sme sa tou druhou až sme natrafili na čierne drevené dvere . Tie viedli do matkinej starej komnaty . Ocitli sme sa v komnate a ja som zadal pokyny . Traja muži mali pozabíjať všetkých strážcov v tomto hrade ,aby sme mali dobrý prístup k všetkým komnatám ,pretože som nevedel kde sa v tejto chvíli nachádza Ember s otcom .

Alek a ja sme zišli dole po schodisku ,keď sme začuli hlboký ženský výkrik . Ten patril určite Even. Bol  to výkrik plný strachu a bolesti  .

Rozbehli sme sa tým smerom a rozrazili sme dvere . Even ležala na zakrvavenej posteli . Jej oči boli čierne ako uhoľ a tesáky sa jej čoraz viac a viac zväčšovali ako keby sa chcela premeniť ,ale jej premena na vlka sa akosi zasekla .

Ember držal v rukách malé vĺča . Slzy mu tiekli po tvári doráňanej hlbokým smútkom . Pozeral sa na Even a chcel jej pomôcť ,ale stará Uris ho nepustila ani o krok bližšie .

„Uris ?" vykríkol som .

„Vítam ťa Zayn !"

Odrazu sa všetky oči presunuli na moju a Alekovu postavu , ktoré boli každú chvíľu pripravené zaútočiť .

°°°° Ahojteeeee, pekný pondelok Vám prajem ♥ ,dúfam , že Vás aspoň trochu poteším .°°°°