Alfa and his love !

Ticho pred búrkou

Ember:

Rozhodol som sa . S pomocou babičky Even som sa chcel pokúsiť zachrániť svoju lásku aj moje dieťa . Neveril som ošetrovateľke , bola akási čudná . Vyhýbala sa môjmu pohľadu vždy keď som ju niekde videl . 

Včera v noci som sa snažil aspoň kúsok zažmúriť oči ,pretože som bol na pokraji svojich síl . Sedel som pri okne a pozoroval som spln . Mesiac zahalil opar ružovkastej hmly , ktorý predpovedal , že sa preleje krv . Vedel som , že Zayn je čoraz bližšie a jeho jednotky sú pripravené kedykoľvek zaútočiť . Nechcel som bojovať proti bratovi ,pretože to bola moja krv . Aj napriek tomu , že to nebol syn môjho otca ,bol predsa môj brat . Spomínal som na naše detstvo . Dával som na neho pozor ,pretože som sa o neho bál . Strážil som každý jeho krok a pomáhal som mu v každom probléme , do ktorého sa dostal . A nebolo ich málo .

Vychádzali sme spolu a mali sme sa ako bratia radi . Alebo nie ? Neviem o čo mu ide ,ale rozhodol som sa , že ak sa stretneme na bojovom poli neudriem ho . Nemôžem si to dovoliť , nemohol by som mu ublížiť . Nechám si to vysvetliť .

Oveľa viac ma trápila moja manželka ako vojna za dverami . Dal som si zavolať starú Uris . Uris bola otcova matka . Bývala hlboko v horách ,pretože ľudia o nej rozhlásili , že je šialená . Bola to uznávaná prírodná liečiteľka . Po matkinej smrti sa usadila hlboko v horách a prekliala svojho syna .Doslova ním začala pohŕdať .

So starou mamou sme si boli blízki až do chvíle ,kedy odišla . Prišla sa rozlúčiť so slovami ,že príde ,ak ju budem veľmi potrebovať . Dlhé roky po nej nik nepátral  a mnohí t tých ,ktorí navštívili jej chatrč v horách sa už nevrátili . Usadila sa v Tichom priešmyku ku ktorému viedla len jedna cesta , no bolo na nej mnoho nástrah . Od obrovských medveďov grizly až po skalné bralá , ktoré na týchto miestach dosť často padali . Ostalo mi len v kútiku duše dúfať ,že stará mama ešte žije a ak áno ,tak nám príde na pomoc .

Neviem čo ma to pochytilo ,ale zodvihol som sa zo stoličky pri okne a pomalými ospalými krokmi som sa vybral do izby svojej manželky . Z vnútra sa neozýval krik , čo mi bolo čudné ,pretože Even od bolesti niekedy až kričala .

Otvoril som dvere a keď som uvidel tú scenériu pred sebou , rozbehol som sa k posteli . Na posteli ležala Even a na nej sedela ošetrovateľka s nožom v ruke . Jednou rukou ju dusila a druhou jej prechádzala po hrdle čepeľou noža . 

Odrazu to do seba všetko zapadlo ako puzzle . Spoznal som tú ošetrovateľku . Bola to Lajla , členka klanu , ktorý sa zaoberal čiernou mágiou . Raz sme sa stretli na bojovom poli . Bojovala tým najzákernejším spôsobom . Vytvorila séra  ,ktoré našu armádu na niekoľko minút omráčili alebo hneď zabili .

Vytrhol som jej nôž z rúk a tvrdo som ju narazil o stenu . 

„Kto ti to prikázal ?" vyštekol som na ňu .

,,Vá..áá..š brat ,"povedala a mne zamrzla všetka krv v tele .