Tých pár dní ubehlo ako voda. Jednak preto, že som mal povinností nad hlavu a jednak preto, že ma stres a nervozita postupne zvnútra zožierali.
I keď som bol otcom oslobodený od všetkých papierovaní a podobnými záležitosťami, na večer som padal únavou, akoby sa mi kosti zmenili v piesok.
Dnešný večer bol však iný. Všetky povinnosti týkajúce sa príprav na príchod súťažiacich boli u konca a ja som zrazu len nemo stál uprostred haly paláca. Nemal som kam ísť, nemal som čo robiť, či za kým ísť. Rodičov som otravovať nechcel, keďže pre nich práca ešte neskončila a zaťažovať súrodencov svojimi pocitmi som v pláne nemal.
Ako bez duše som sa ťahal chodbami paláca a vyhýbal sa pobiehajúcemu služobníctvu, ktoré upravovalo kytice v kvetináčoch, nosilo bielizeň do izieb súťažiacich a podobne.
Zamyslel som sa, čo by mi poradila matka? Nemusel som dlho dumať nad odpoveďou. Isto by chcela, aby som si o súťažiacich niečo zistil. Poslúchol som svoj vnútorný matkin hlas a zamieril do svojej izby.
I keď som mal v izbe poriadok, stôl bol i tak celý zahádzaný papiermi, dokumentami a prihláškami. Schytil som ich čo najviac a hodil sa na postel. Postupne som si ich prezeral a niekedy si i prečítal pár slov. Jedno som sa však snažil si zapamätať - ich mená a tváre.
,,Študuješ?" z kúpeľne vybehol Gavril.
,,U všetkých..." srdce mi vynechalo úder, ,,Gavril!" zasmial som sa, ,,nemôžeš ma takto desiť!"
,,Prepáč," lišiacky sa usmial, ,,chceš čisté trenky a nohavice? A asi budem musieť vymeniť aj posteľné povlečenie..."
,,Gavril!" zasmial som sa a hodil po ňom prvú vec, ktorá sa mi dostala pod ruku. Bol to vankúš, no keďže i na ňom bolo pár prihlášok, rozleteli sa po izbe.
Gavril sa poľahky vyhol letiacej hrozbe v podobe vankúša a začal zbierať prihlášky. Popritom si ich prezeral a na tvári sa mu objavila kyslá grimasa.
,,Sú ako cez kopírku," zhodnotil, keď mi ich podával, ,,milujú hudbu, svoju rodinu, sú kreatívne,... Možno to neznie zle, ale počkaj aké ťažké si bude z tých kópii vyberať."
,,To mi teda nepomáhaš," vzdychol som.
,,Navyše, skoro všetky sú z päťky a šestky," pokračoval, ,,budeš musieť dávať pozor, aby neuskutočnili súboje v tanci alebo hre na hudobné nástroje..."
Pousmial som sa. ,,Musíš však brať do úvahy ešte niečo - čo ty vieš, koľké z nich boli úprimné, neklamali a nevymýšľali si, aby boli zaujímavejšie."
,,To je pravda," súhlasne prikývol, ,,no i tak im to nevyšlo," zaškeril sa.
Odložil som prihlášky na kopu vedľa seba a zúfalo sa na ne zahľadel.
,,Ale teraz vážne, Gavril, čo mám robiť? Poznáš dievčatá lepšie ako ja. Poraď," naliehal som, ,,ako sa mám správať, čo mám hovoriť?"
,,Ale, žeby sa chcel princ zapáčiť dievčatám?" zasmial sa, no po mojom vážnom pohľade sa upokojil.
,,Nejde o to, že by som sa chcel zapáčiť, len si nechcem urobiť hanbu. Nestojím o ohovárania, keď ich pošlem domov," vysvetlil som.
,,Chápem a mám plán," zaškeril sa a prisadol si ku mne na posteľ. ,,Keď sem prídu, budú mať pocit, že už sú na ceste ku korune. Ty im ukážeš, že si frajer, že stojí o to, aby o teba bojovali do posledných síl..."
,,Gavril..." začal som karhavým tónom, no on naznačil, aby som počkal.
,,...Buď milí, flirtuj, zaujímaj sa o nich, prezraď im i pár nepodstatných vecí, tvár sa, že im rozumieš,... Daj im pocit, že majú šancu.
Len pár hodín predstieraj, že si ich sexi bohatý boh a potom im ukáž, že tu pre nich nie je miesto. Správaj sa až odmerane, daj im najavo, že nie sú nič viac, než len obyčajné dievčatá s veľkými snami.
Ich prvé pocity z teba budú kladné, možno sa do teba niektorá i zamiluje a keď ich pošleš domov, tvoje odmerané správanie to vyváži a všetko bude v pohode."
,,Páni," pousmial som sa, ,,túto tvoju stránku som dlho nevidel... Ale tvoj plán má trhlinu. Áno, potrebujem ich dostať domov, lenže si akosi pozabudol, že jedna musí ostať. A tá jedna, bude mojou ženou."
,,Máš pravdu," zamyslel sa a hodil okom po prihláškach na stole a posteli. ,,Tvoja sestra si ich nenápadne preklepne a ja urobím to isté. Spoločne zostavíme zoznam, ktorý ti pomôže s vyraďovaním a potom, keď zostane len pár, s ktorými si budeš aspoň trochu rozumieť, vtedy môžeš byť sám sebou a možno sa i zamiluješ." Tvárou sa mu mihol úsmev a ja som sa musel nad jeho plánom len zasmiať. Bol to však dobrý plán a jediný, ktorý sme mali.
,,A prečo si myslíš, že nám v tomto Tiana pomôže?" vyzvedal som.
,,To je jasné, kámo," mávol rukou, ,,včera ti po mne odkázala, že ak budeš chcieť s čímkoľvek pomôcť, bude k dispozícii."
,,Počkať," zarazil som ho, ,,ak mi to odkázala včera, prečo si mi nič nepovedal?"
,,Veď ti hovorím, teraz," pokrčil plecami a zaškeril sa. ,,Tak čo? Ideš do toho? Dokážeš sa pri prvom stretnutí pred nimi správať ako niekto, kto túži po láske?" zasmial sa.
,,Iste," zaškeril som sa, ,,tie hodiny herectva sa vždy vyplatia."
✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳
Tak fajn, po odhalení tohto plánu sú zrejme tie, ktoré už rozhovorom prešli urazené alebo podobne 😏 no nezabúdajte na to - a ešte to i zvýrazním - že vaše postavy to nevedia!!! Nesmú mať ani podozrenie! A to neplatí len pre pre tie, čo sa už s princom rozprávali, ale aj pre tie, ktoré ešte len budú. Nezabudnite na to!
A pre výstrahu - ak na to nebudete dbať a vaše postavy sa budú správať podozrievalo, budete mi len pridávať prácu, keďže vás budem musieť upozorňovať, aby ste to zmenili. A ak mi budete pridávať prácu navyše... Tak celú túto súťaž zruším. Začala som ju preto, aby sme sa zabavili a skúsili niečo nové, nie preto, aby som sa stresovala. Dúfam, že sa chápeme.
A inak, ako sa vám páčila časť? 😀
YOU ARE READING
Selekcia ~ Richard Conell
Fanfiction[❌] archived ─────────────────── Slávnostne vyhlasujeme, že pri príležitosti devätnástych narodenín Liriríjského korunného princa Richarda, sa bude konať tradičná súťaž, pri ktorej si princ z 30 náhodne vylosovaných dievčat celého kráľovstva vyberie...