Selekcia ~ Richard Conell

~ 15 - Zoznámenie 10 ~

Prešlo pár dní od rozhovorov so súťažiacimi a princ mal plnú hlavu problémov. Medzi ne patril i titulný článok v novinách mierený na jeho osobu po tom, čo sa obyvatelia dozvedeli, že odložil stretnutie s ostatnými súťažiacimi. I keď bola pravda, že článok nebol veľmi kladný, kráľ bol rád, že Selekcia púta všetku pozornosť a verejnosť nič netuší.

Princ však musel plniť svoje povinnosti, čo sa súťaže týkalo a pri spoločných raňajkách požiadal ostávajúce súťažiace, aby s nim po jedle prehodili pár slov.

Richard už sedel v dobre známej miestnosti a Gavril mu ukazoval posledných pár prihlášok. Princ bez dlhšieho uvažovania ukázal na fotku na vrchu kopy a Gavril sa pobral od neho.

Keď sa dvere otvorili, dnu vstúpilo čiernovlasé dievča z fotky, v blankytne-modrých šatách, Tiara Springer.

,,Dobre ráno, vaše výsosti."

,,I vám, slečna," pousmial sa a kývol na kreslo pred sebou, čím naznačil, aby sa usadila.

Vyšla ku kreslu, no cestou sa jej zamotali nohy. Sotva sa stihla zachytiť kresla, inak by ležala na zemi. S červenou tvárou si nervózne sadla.

Princovou tvárou preletelo prekvapenie, no to rýchlo zmizlo a on sa s milým úsmevom spýtal: ,,Povedzte, Tiara, prečo ste sa prihlásili do Selekcie?"

,,No... Mám ráda nové věci a změny. Krom toho jsem sama," začervenala sa ,,od mala vás sleduji v televizi. Působíte tak... Chtěla jsem vás poznat," uzavrela celá červená.

Pousmial sa nad jej správaním. ,,Zrejme ste si nepredstavovali, že prvé stretnutie bude ešte i odložené," nadhodil s mierne ospravedlňujúcim sa výrazom.

,,To opravdu ne. Upřímně, těm co už s vámi mluvili, jsem dost záviděla."

Neutrálne prikývol. ,,No, snáď som vás alebo ostatné tým neurazil," zaškeril sa, ,,no niektoré povinnosti sa nedajú ignorovať..."

,,To chápu, však vám nic nevyčítám. Neurazil, myslím že mohu mluvit za všechny... I když je téměř neznám."

Usmial sa: ,,Povedzte mi niečo o sebe. Čomu sa venujete?"

,,No..." nervózne sa zahladela na zem, ,,jsem malířka. Baví mě vyrábět. A ráda tančím. Nebo taky čtu, mám ráda staré knihy..." pozrela mu do tváre, ,,a co vy? Co doopravdy baví vás?"

Nahodí zamyslený pohľad i keď na túto otázku odpovedal už stokrát. ,,Hudba a šerm."

Zaujato sa na neho pozrela: ,,Hrajete na něco?"

,,Áno," prikývol, ,,predovšetkým na klavír a husle."

Zasnene sa pousmiala: ,,Moje mamka hraje na klavír. Hrozně ráda vždy poslouchám jak hraje, klavír zní krásně. Housle..." zahanbila sa, ,,jsem vlastně asi nikdy neslyšela."

,,Nikdy ste nepočuli husle?" prekvapene nadvihol obočie.

,,Ne... Na veřejnost se moc nedostávám. Otec je sochař, mamka umí jen na klavír a k tomu zpívá. A žádný ze sourozenců na nic nehraje."

,,No, v paláci budete mať určite možnosť počuť hrať nejakú zo súťažiacich. Čo som sa tak od nich podozvedal, mnohé z nich sú hudobne nadané," pohodlne sa oprel do kresla a pousmial sa. ,,A možno i pri troche šťastia aj mňa," zasmial sa i keď pochyboval, že bude mať čas na hranie.

Veselo sa usmiala, ale nevedela, čo povedať: ,,To... Bych ráda." Zamyslela sa. ,,Máte rád..." zadrhla sa, nebola si istá, či môže pokračovať, ,,...nějaká zvířata? Třeba...koně, psi, vlky..."