Selekcia ~ Richard Conell

~ 25 - Správy 4 ~

,,Poprosím potlesk pre slečnu Laylu Cusick!"

Na pódium vyšla ďalšia súťažiaca. Jej účes tvorili rozpustené vlny a pri pravom uchu mala zastrčené tri havranie pierka z jej vlastnej zbierky. Mala oblečené tmavšie šaty A-čkového strihu. Celé šaty tvorili zaujímavé čierne vzory.

Správy brala ako výzvu či skôr hru. Mala v sebe vzrušenie a trocha i hnev. Hnevala sa, že nemôže povedať všetko, čo mala na jazyku, pretože pred celou Liririou by to vyznelo divne.

Rozmýšľala ako obyvateľov pozdraviť. Uvedomovala si, že je zo šiestej kasty a asi moc nezaujme.

,,Zdravím!" zakývala a skoro sa rozosmiala, pretože toto v živote neurobila. Napadlo jej, že tam zanesie trocha humoru.

,,Pochádzam zo šiestej kasty ako väčšina dievčat zo Selekcie, taktiež som z úplnej rodiny a volám sa Layla Cusick. Som upratovačka, moje povolanie teda nie je ničím zaujímavé, s výnimkou dobrej nálady a škriekania mopom v mojej ruke, takže majú moji zamestnávatelia, čo počúvať," mierne sa zasmiala.

,,Viem, že sa to nezdá, ale vždy viem niečím prekvapiť, preto som veľmi nevyspytateľná. Moje záľuby sú príroda, len tak sa prechádzať po lese... pozorovať stromy, vtáky alebo nejakú zver, ktorá natrafí na turistu... Potom sa venujem písaniu westernu, sadnem si buď na zem alebo na nejaký strom, samozrejme keď udrží mňa a moje tuky a čakám, čo moja hlava zasa vymyslí," zaškerila sa, no prišlo jej, že by už stačilo a mohla by sa správať seriózne.

,,No najviac, čo ma napĺňa, je zbieranie vtáčích pierok, môj zvláštny koníček," usmiala sa. ,,Myslím si, že Selekcia ponúka úplne nový a iný pohľad na krajinu a kráľovskú rodinu, ktorý chcem spoznať. A aj keď som z nižšej kasty, mám tomuto svetu čo ponúknuť." Dokončila svoju reč a s rýchlim úklonom zamierila sadnúť si.

,,Ďakujeme. Teraz prosím privítajte slečnu Lusiu Amandil!"

Mala oblečené blankytné šaty s nadýchanou sukňou a vlasy spletené do zložitého vrkoča.

So širokým úsmevom a potleskom fanúšikov z publika predstúpila pred kamery a zamávala.

,,Ahoj, Liriria," usmiala sa, ,,moje meno mnoho z vás isto pozná, som Lusia Amandil, začínajúca režisérka a dcéra slávného režiséra Zacharyho Amandila.

Nie sme tu však kvôli tomuto," mrkla, ,,pred týždňom sa mi splnil môj detský sen a vstúpila som na to najkúzelnejšie miesto na svete, do paláca kráľovskej rodiny. Všetci sú tu veľmi milí a obetaví. A princ je úžasný, už len biely kôň a za ním dúha," zasmiala sa, ,,ospravedlňujem sa, len som žartovala," pokrčila plecami.

,,V živote by mi nenapadlo, že by som dostala šancu súťažiť o srdce jeho výsosti. Tejto príležitosti sa nehodlám len tak pustiť a som ochotná urobiť všetko preto, aby som vám i kráľovskej rodine dokázala, že som hodná vládnuť," usmiala sa a venovala princovi krátky pohľad.

,,Myslím však, že je skoro hovoriť o tom, čo bude na konci tejto súťaže. Všetkých čaká ešte dlhá cesta a láska nie je niečo, čo by vzniklo zo dňa na deň. Ešte by som rada pozdravila otca..." zahľadela sa do kamery, ,,ahoj ocko, dúfam, že si na mňa konečne pyšný... Ďakujem za pozornosť, dovidenia," usmiala sa a odišla.

,,Ďakujeme. Ďalej poprosím privítanie pre slečnu Maëlys Baloge!"

Mala oblečené dlhé vypasované šaty, sivé ako jej oči s dlhými rukávmi a vlasy vypnuté dohora striebornou sponou.