Rýchlym krokom som prechádzal chodbami a ignoroval nechápavé pohľady stráži a služobníctva. Nemal som náladu tváriť sa normálne, chcel som sa len zavrieť v izbe a vyprázdniť hlavu.
Nechápal som ako ma to otec mohol prinútiť spraviť. Veď i on sám mal Selekciu, musel si predsa ešte pamätať aké to bolo... Nie je to fér voči mne ani voči tým dievčatám. Síce je pravda, že to už mám aspoň za sebou, no nechcel som im to povedať takto.
Naštvané som rozrazil dvere a následne ich zvnútra zabuchol. Ani som si nevšimol osobu, ktorá stlala posteľ.
,,Čo sa stalo?" vyzvedala Saria prekvapene.
,,Otec je hlupák, to sa stalo," precedil som pomedzi zuby a zvalil sa do koženého kresla pod oknom. Unavene som si stisol koreň nosa a s pomalým výdychom sa snažil upokojiť svoj hnev.
,,Mohla by si prosím odísť?" pozrel som sa na ňu, ,,chcem byť sám."
,,Iste, vaša výsosť," rýchlo sa uklonila a odišla.
Prešiel som si dlaňou po tvári a prehrabol si vlasy. Už to bolo jedno. Nemohol som na tom nič zmeniť, tak na čo sa zbytočne trápiť?
Postavil som sa a ponaťahoval si chrbát. Mal som mnoho práce. Papierovanie, poľnohospodárstvo, ekonomika,... Len som letmo hodil pohľadom po papieroch na stole a odfrkol si. Nemal som na nič také náladu. Nemal som náladu na nič. Ani na prácu, ani hudbu, ani nič iné. Chcel som len opustiť hrubé steny paláca a vyvetrať si hlavu.
Zamieril som do šatníka. Košeľu vymenil za obyčajné tričko, schytil som koženú bundu a vytratil sa z miestnosti. Zamieril som von z paláca, priamo do záhrad. V rýchlosti som prešiel chodbami a zastal až pred presklennými dvojkrídlovými dverami. Hodil som na seba bundu a zamieril do chladného jarného rána.
Predo mnou sa rozprestierala rozľahlá záhrada obkolesená vysokým bielym múrom porasteným ružami. Chodník bol vykladaný bledými dlaždicami a po jeho bokoch bol nízky živý plot. Záhrada prekvitala kvetmi, no i stromami. Neďaleko múru bolo jazero s leknami, popri ňom zelenajúca sa lúka, priamo predo mnou veľký altánok z bieleho dreva a mnoho priestorov na oslavy a trávenie spoločného času.
Zamieril som k menšiemu sadu a zosunul sa na zem popri kmeni jednej z jabloní. Mal som výhľad na celý palác i záhradu a na chvíľu mi všetky problémy skutočne vyfučali z hlavy. Panoval tu pokoj. Moje oči však po chvíľke utiekli na vrcholky ihličnanov čítajúcich sa za múrom. Nachádzal sa tam rozsiahly les, no nikdy som nemal možnosť preskúmať ho.
Pokoj ma opustil a opäť ma zovrel dobre známi pocit. Som v klietke. Múry, ktoré nás majú chrániť, nás držia zavretých pred svetom. Panujú tu zákony a tradície, nie ľudia...
Pokrútil som hlavou v snahe odohnať zlé myšlienky a môj zrak padol k jazeru. Na jednej lavičke popri vode sedela žena hádzajúc kúsky pečiva kačkám. Zamieril som k nej.
,,Dobré ráno, matka," pozdravil som a usadil sa vedľa nej.
,,Ahoj," odvetila a na hladinu dopadol ďalší kúsok pečiva, po ktorom sa kačky vrhli.
,,Hneváš sa?" ozval som sa, keď mlčala.
,,A divíš sa?" zodvihla ku mne pohľad a omrvinky zo svojich šiat zhrnula na zem, ,,predpokladám, že si urobil ako žiadal."
,,Nemal som veľmi na výber..."
Opäť sa zahľadela na jazero a hodila doň ďalší kúsok.
,,Nechápem tomu," pokračoval som, ,,správal sa takto i počas jeho Selekcie?"
Matka si povzdychla a pečivo odložila bokom. ,,Áno," pozrela mi do očí, ,,bohužiaľ áno. No bolo to rovnaké ako teraz. Nútil ho do toho jeho otec. Myslel si, že vie, čo je preňho najlepšie a v podstate mu skoro po celú Selekciu hovoril, čo má robiť. I keď sa tvoj otec zaprisahal, že bude iný, je rovnaký..."
,,Prečo to starí otec robil?" vyzvedal som, ,,i jeho otec ho komandoval?"
,,Nie, tvoj starý otec o všetkom rozhodoval sám. Myslel si, že robí, čo je správne a nik mu do toho nehovoril. Bohužiaľ sa však spálil a... veď vieš ako je to medzi ním a tvojou starou mamou." Prikývol som a zahľadel sa na kačky čakajúce na ďalšie jedlo.
,,Myslíš, že tak dopadol, pretože to nechali na ňom?" zamyslel som sa.
,,To neviem, nemala som možnosť spýtať sa ho na to a myslím, že ani tvoj otec," odvetila, ,,ty by si sa však mal riadiť svojou hlavou a srdcom. Si budúci kráľ a jedno z tých dievčat bude kráľovnou, preto by si mal dať hlavne na svoje pocity a názory," usmiala sa. Obaja sme sa odmlčali a zadívali na vodnú hladinu.
Mala pravdu, no jedna vec ma však i tak trápila.
,,Matka," začal som, ,,mohla by si mi sľúbiť, že sa už kvôli Selekcii s otcom nepohádate?"
,,To ti bohužiaľ sľúbiť nemôžem," smutne pokrútila hlavou, ,,no budem sa snažiť, aby na to nedošlo," pousmiala sa na mňa.
,,Rich," ozvala sa po chvíľke, ,,mal by si si dobre rozmyslieť, ktorá sa stane tvojou ženou, pretože to nebude len o láske a korune. To dievča zatiahneš do sveta, ktoré ju môže zmeniť a nie každý je dosť silný na to, aby ustál nápor, ktorý príde s korunou." Hodila zostávajúci kus pečiva do jazera a sledovala, ako sa po ňom kačky vrhli a roztrhali ho na kusy.
✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳
Chcela by som sa ospravedlniť za dlhší časový odstup medzi časťami, no momentálne som toho mala veľa, čo sa školy týka a akosi som si na písanie nenašla čas.
A ešte jedna vec, ktorá zrejme poteší všetky fanúšičky Gavrila.
Na profile SecretMagic98 som objavila podobnú súťaž (Selekciu), lenže s princeznou a mužmi-súťažiacimi. Prišiel mi návrh na účasť, ktorý som na koniec prijala a tak budete môcť vidieť Gavrila v súťaži o princeznú. 😀 Zároveň sa o ňom môžete dozvedieť veľa zaujímavých vecí. Ako napríklad jeho vek, či dokonca priezvisko! 😁
Taktiež sa v danej Selekcii mnoho účastníkov neozýva, čiže autorka by sa určite potešila novým účastníkom, tak kto by mal záujem, môže sa prihlásiť a bojovať proti "neodolateľnému Gavrilovi" 😀
Uvidíme, či naňho bude mať princezná rovnaký názor ako vy 😏
YOU ARE READING
Selekcia ~ Richard Conell
Fanfiction[❌] archived ─────────────────── Slávnostne vyhlasujeme, že pri príležitosti devätnástych narodenín Liriríjského korunného princa Richarda, sa bude konať tradičná súťaž, pri ktorej si princ z 30 náhodne vylosovaných dievčat celého kráľovstva vyberie...
