Selekcia ~ Richard Conell

~ 28. - Nezhody názorov ~

Natáčanie skončilo okolo štvrtej a sála sa vyprázdnila. Štáb sa odobral strihať, novinári odišli a obecenstvo bolo rozpustené. Súťažiace boli poslané do svojich izieb a ja som sa vydal do otcovej pracovne, kde sme sa mali porozprávať. Vedel som, že tam už bude. Trávi tam viac času ako s nami.

Dvere do pracovne boli pootvorené, a tak som vošiel. Otec sedel v koženom kresle pod oknami a prekvapivo tam s ním bola i matka.

,,Matka, otec," pozdravil som a oni svoju pozornosť presunuli na mňa.

,,Posaď sa," pousmiala sa matka a kývla na kreslo oproti nim. Urobil som ako hovorila, no predtým som ešte zavrel dvere, aby sme mali súkromie.

,,Čo sa zajtrajška týka," začal otec, ,,niektoré súťažiace musia odísť."

,,Chápem," prikývol som dúfajúc, že mi i poradia.

,,S tvojou matkou sme sa zhodli na tom..." pokračoval, no matka ho mierne podráždene zastavila.

,,Mňa do toho nepleť, je celú dobu hovorím, aby im bola daná ešte jedna šanca," povedala na obranu.

Otec jej venoval pohľad a pokračoval ďalej: ,,Odísť by mali tie, ktoré nezvládli pri správach povedať pár súvislých viet."

,,Možno boli len nervózne!" skočila mu do reči matka.

,,Victoria," zamračil sa otec, ,,keď nezvládnu vystupovať pred kamerami, ako by mohli vládnuť? Veď i tá osmička to ako-tak zvládla!" Matka to prešla mlčaním a len nesúhlasne pokrútila hlavou.

,,Niekoľkým chýba sebavedomie a sami sa potápali," pokračoval a presunul svoju pozornosť na mňa, ,,tie taktiež nemajú veľké šance, čiže by pre nich bolo zrejme dobré, aby sa vrátili domov..."

,,Počkať," zarazil som ho, ,,koľko odo mňa chceš, aby som vyrazil súťažiacich?"

,,Každú, ktorá to nezvládla, nemá nadanie pre vodcovstvo a..."

,,Nie," prerušila ho matka, ,,to by stačilo! Tie dievčatá sú tu týždeň. Sotva si uvedomili, kde sú a len kvôli tomu, že na niečo také ako je pozornosť a kamery nie sú zvyknuté ich chceš vyhodiť? To nie je správne! Keby si takto konal i v minulosti, ja by som tu dnes nebola." Otcov pohľad zmäkol a porazenecky pozrel na svoju ženu. Miloval ju, to som vždy vedel, no niekedy mu matka musela pripomenúť časy predtým.

,,Nechcem vás rušiť, no uvedomujete si, že je na mne a len na mne, ktorá odíde?" ozval som sa po chvíli, na čo sa obaja na mňa pozreli.

,,Rich má pravdu," prikývla matka a pozrela na otca, ,,čiže mu nemôžeš hovoriť koho má vyhodiť. Je to jeho Selekcia a jeho rozhodnutie." Otec len mlčky prikývol.

,,Ale v jednej veci súhlasím s otcom," pokračoval som a ospravedlňujúco sa pozrel na matku, ,,niekto, kto prepadne takej panike pred pár ľuďmi a kamerami nemôže byť dobrý vládca."

,,Rob ako uznáš za vhodné," vydýchla, ,,no nezabúdaj na to, že ich svet je iný ako ten, v ktorom si vyrastal ty. Teraz ma prosím ospravedlňte, nechcem byť pri tom ako budete rozoberať ostatné dievčatá." Zamierila von z miestnosti a pri tom za sebou prudko zavrela dvere.

Nastalo ticho a s otcom sme si vymenili neisté pohľady.

,,Asi som to nemal hovoriť," zhodnotil som, na čo otec pokrútil hlavou.

,,Nechaj to tak," pousmial sa, ,,ono ju to prejde."

,,O čom to predtým hovorila? Ako myslela, že keby si tak konal i vtedy, vy dvaja by ste dnes neboli spolu? Čo sa vtedy stalo?" vyzvedal som. O tomto som nevedel, nikdy nič také nespomenuli.

,,Na tom nezáleží," odvetil, ,,teraz je dôležitá prítomnosť. Tak hovor, ešte sme sa o súťažiacich spolu nebavili... Zaujala ťa niektorá alebo by si niektoré chcel poslať domov?"

,,Heh," pousmial som sa, ,,niektoré boli celkom fajn, no boli i také, pri ktorých som nevedel, čo si mám myslieť."

,,No tak ich pošli domov," navrhol, ,,i keď typujem, že jedna z nich bola tá, čo si vyvrtla členok..."

,,Priamo do čierneho," zasmial som sa a pokrútil hlavou, ,,matka má pravdu, mal by som im dať ešte šancu, nech si zvyknú na naše spôsoby. Navyše, čo sa Wren týka, bolo by nemiestne, keby som ju poslal zranenú domov."

Prikývol. ,,Je to na tebe. Teraz ma však zaujímajú tie, čo ťa zaujali. Nemusíš k nim hneď niečo cítiť, len či si získali tvoju pozornosť. Máš už dohodnuté nejaké stretnutia?" usmial sa otec.

,,No, jedno dievča, myslím, že sa volá Jasmine, ma vyzvalo na šermiarsky súboj," pousmial som sa, ,,potom je tu Tiara, tej som sľúbil jazdu na koni. Niekoľkým som povedal, že si spolu môžeme zahrať na nejaké hudobné nástroje a s jednou mám dohodnutú súťaž v strieľaní lukom. A potom ju tu ešte Andrea," odmlčal sa, ,,mohol by som sa pozrieť do tvojich spisov po jej bratovi, vojakovi? Hovorila o ňom i v správach."

,,No, zdá sa, že si nestrácal čas," pousmial sa, ,,iste, môžeš, len si nie som istý, či sa ti bude páčiť, čo zistíš. Väčšina vojakov bola poslaná na západ, čiže..."

,,Chápem," prikývol som.

,,No, ak budeš mať nejaké otázky, vieš, že ma tu nájdeš. Teraz mám prácu."

,,Iste," prikývol som a s rýchlym pozdravom zamieril do svojej izby. Zajtrajšok je tu čochvíľa a ja som ešte musel vybrať tie, pre ktoré to bude zajtra posledný deň.

✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳

Máme tu pár názorov a pohľadov na vyraďovanie. Čo myslíte vy, kto by mal odísť? Alebo naopak, kto by mal určite ostať?

Dôležité info:

V diele Selekcia ~ informácie budem písať časti s názvom "Liriríjska Selekcia"

Bude to v podstate časopis, ktorý bude písať o Selekcii, súťažiacich a sem-tam i o krajine. Vychádzať bude vždy po verejných predstaveniach kráľovskej rodiny a súťažiacich, ako boli napríklad správy.

Odporúčam si dané dielo pridať do knižnice, aby vám neušla žiadna časť 😉 Hlavné, čo tam budete môcť nájsť budú názory na súťažiace vychádzajúce z ich popularity, vecí čo urobili/povedali a z veľkej časti budú postavené i na tom, čo mi píšete do komentárov 😉