Selekcia ~ Richard Conell

~ 10 - Zoznámenie 6 ~

,,Čo táto? Má zaujímavé meno," Gavril ukázal na prihlášku navrchu zmenšujúcej sa kopy, ,,Fritillaria Griss." Princ len kývol hlavou a Gavril odišiel.

Dvere sa otvorili a dnu vstúpilo dievča v jednoduchých bledožltých šatách. Keď princovi venovala prvý pohľad, pomyslela si, že prečo sa vlastne do tejto súťaže prihlásila, no veľmi ju zaujali jeho oči a aj napriek tomu, že jej nepripadal nejaký krásny, povedala si, že možno bude sympatický.

Pozdravila ho trochu váhavo. Nevedela sa rozhodnúť, či povedať ahoj alebo dobrý deň, tak povedala: ,,Aho-... Dobrý deň..."

,,I vám, slečna," pousmial sa a kývol na kreslo pred sebou, čím naznačil, aby sa usadila.

Usadila sa a úsmev mu oplatila. Cítila sa trochu nepríjemne v jednej miestnosti s princom, sediac oproti nemu. Neustále ju pútali jeho oči, ale bolo jej divné dívať sa presne do nich a tak radšej hľadela do zeme.

,,Dúfam, že to nebudete brať ako urážku, no ako vás mám oslovovať? Vaše meno je veľmi zaujímavé, no i vcelku zložité, nerád by som vás urazil tým, že ho vyslovím nesprávne," tvárou mu preletel ospravedlňujúci úsmev.

,,Môžte mi hovoriť Frit. A keď už sa pýtate vy, tak ja by som sa rada opýtala ako vás mám pozdraviť. Viete, radšej sa opýtam, ako byť za hlúpu," zatvárila sa trochu zmätene, lebo nevedela ako sa to ma opýtať.

,,Kráľovský protokol vyžaduje vykanie a správane na úrovni. No pokiaľ v miestnosti nebude moja rodina, pokojne postačí i prosté 'ahoj'," povedal nakoniec a pousmial sa. ,,Povedzte, Frit, prečo ste sa prihlásili do Selekcie?" vyzvedal.

,,Rada skúšam nové veci. A tiež preto, aby som si splnila sen. Chcela by som byť vo vyššej kaste, aby som sa mohla sama rozhodnúť, čo budem robiť. A úprimne, bola som zvedavá na to aký ste. Ako sa správajú princovia," zdvihla hlavu a zadívala sa naňho.

,,Mnohokrát ani najvyššie kasta nezaručí slobodu..." odkašlal si. ,,A čo teda na mňa hovoríte?" zaškeril sa a mrkol.

,,Ste sympatický a dávate najavo svoje pocity. Myslela som si, že sa budete mať kamennú tvár a budem sa cítiť akoby sa rozprávam s robotom," mierne sa usmiala, ,,ale som rada, že to tak nie je," dodala rýchlo.

Zasmial sa: ,,Nie, toto nie je nič pre mňa. Je pravda, že pred kamerami každý pôsobí inak, no nemám problém správať sa normálne." ,,Z vašej prihlášky som sa dozvedel, že ste vcelku kreatívna. Maľba, písanie... Myslím, že s mojou sestrou si budete rozumieť," pousmial sa.

,,Veľmi rada by som sa s ňou spoznala," usmiala sa, ,,môžte ma s ňou niekedy zoznámiť."

,,Myslím, že to nebude potreba," tvárou mu preletel pobavený úsmev, ,,sama si chce každú z vás preveriť."

,,Dobre, teším sa na ňu," povedala už uvoľnene. Nervozita z nej už odpadla. ,,A čo vy? Máte nejakú záľubu?" dodala, aby sa o ňom dozvedela, čo najviac.

,,Popri všetkej tej práci sa voľného času moc nenájde, no venujem sa hudbe a šermu," oprel sa o operadlo dozadu a pousmial sa.

,,Čo? Šermu? To je úžasné. Aj ja by som chcela šermovať, ale v 6. kaste to bohužiaľ nejde," povedala smutne a zasnene.

,,Možno by som vás to mohol niekedy skúsiť naučiť," navrhol zamyslene.

,,To vážne? Veľmi by ste ma potešili," doširoka sa usmiala a zatvárila sa šťastne. Vtom sa spoza dverí ozvalo zaklopanie.

,,No, zdá sa, že náš čas vypršal. Rád som vás spoznal..."

,,Aj ja vás, dovidenia," vstala a dúfala, že to nebolo až také zlé.

,,Kto je tam ďalší?" prehovoril princ, keď sa dvere zavreli a Gavril sa vydal k nemu.

Pozrel na prihlášku na vrchu. ,,Rose Jefrinová," odvetil a bez ďalších slov sa otočil na päte. Dobre vedel, čo chcel Richard ďalej povedať.

Do miestnosti o chvíľku vstúpilo ďalšie nervózne dievča v tmavomodrých šatách po kolená s tmavými vlasmi vyčesanými do drdola.

,,Zdravím!"

,,I ja vás, Rose," pousmial sa a hlavou kývol na kreslo pred sebou, čím naznačil, aby sa usadila.

Keď sa usadila, princ sa mierne sa naklonil dopredu a položil prvú otázku: ,,Povedzte, prečo ste sa prihlásili do Selekcie?"

,,Ani nevím princi, možná že jsem chtěla zažít dobrodružství," poposadla si trochu ďalej od princa, nebola zvyknutá na prítomnosť cudzích chlapcov.

,,Hm, zaujímavé. A čo si predstavujete pod pojmom dobrodružstvo?"

,,Například... Ehm. Nevím, za co by se to dalo popsat zády na zámku, ale u nás doma třeba noční lov zvěře za úplňku, nikdy nevíte co se stane."

,,Chodíte loviť i v noci?" nadvihol jedno obočie a v tvári sa mu črtal záujem, ,,nie je to nebezpečné?"

,,Ano, občas jsme chodili lovit i v noci a když si dáte pozor a máte šikovného psa, který vás varuje před nebezpečím můžete ulovit úžasné kousky," zamyslela sa a potom sa jej po tvári mihol tieň bolesti, ,,teď už chodím v noci do lesa, jen když je to opravdu nutné, nebo když chci utéct před vnějším světem."

,,Chápem," oprel sa dozadu o operadlo a tvárou mu preletel úškrn, ,,ja som ešte nemal tú možnosť potulovať sa nocou mimo stien paláca. Niekedy by ste mi mohli vyprávať aké to je."

,,Ano to bych mohla, ale je to nic oproti tomu to zažít. Někdy by jste to měl zkusit. Ale nechci, aby jste měl problém u svého otce."

,,Rád by som, no bezpečnosť je na najvyššom mieste. Spoza brán paláca sa dostanem len v doprovode mnohých vojakov a to nie je ono..." vzdychol, no na tvári sa mu opäť objavil úsmev, ,,povedzte, čo ešte robievate okrem lovu?"

,,Hraji si se svým psem Luckym, maluji a střílím z luku, jen tak pro zábavu, a abych se ve střílení zlepšila," zamyslela sa, ,,a nakonec ještě ráda běhám po lese a pozoruji zvěř. Když je pozoruji delší dobu tak se s nimi obvykle začnu zbližovat. Ale poté už z toho stáda nikdy nelovím."

,,Hm, zaujímavé," pousmial sa, no v jeho očiach sa mihla slabá závisť, nad jej slobodou. ,,To vám asi bude pri pobyte u nás vcelku chýbať."

,,Ano to bude... Máte tady nějaké ohrady s jeleny nebo divoké stádo koní?"

Zasmial sa: ,,Je mi ľúto, len skrotené plnokrvníky a zopár miešancov. A žiadne jelene nechováme."

,,Aha," v očiach sa jej mihol náznak smútku. ,,Nevadí," usmiala sa. Zrazu sa spoza dverí ozvalo zaklopanie.

,,No, zdá sa, že náš čas vypršal. Rád som vás spoznal, Rose."

,,Já vás taky, princi," uľahčene sa usmiala a spadol z nej všetok stres. Keď odišla, Gavril sa opäť pobral za princom.

,,Viem na čo myslíš, videl som tvoj pohľad," začal, ,,dopredu ťa varujem, že z toho by boli poriadne problémy..."

,,Ak by na to niekto prišiel," dodal Richard neutrálne, no desilo ho, ako dobre v ňou dokáže Gavril čítať. ,,Neriešme hlúposti a vyber ďalšiu..."

✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳

Čo myslíte, čo mu zišlo na um? 😏
Rýchly oznam:
do prológu som pridala časť so skrátenou históriou Liririe. Je možné ju nájsť aj v informáciach, no takto ju budete mať viac poruke 😃

Ešte jedna vec... Už mi pár ľudí (čitateľov, nie súťažiacich) do správ písalo pripomienky k rozhovorom a zväčša upozorňovali na nespisovnosť. Ľudia, ja ten text, ktoré súťažiace hovorili kopírujem a poprípade pridám čiarky, inak nič nemením. Nespisovnosť a zvláštne vyjadrovanie, či iné veci sú to, čo mi súťažiace písali - ja do toho skoro vôbec nezasahujem.

A ešte jedna otázka:
Nenudia vás tie rozhovory? Je niečo ako by som ich mohla oživiť, aby vás viac bavili?
😃