Selekcia ~ Richard Conell

~ 21. - Vysielame! ~

Ubehlo zopár dní a zároveň to bol presne týždeň od vtedy, čo do paláca prišli súťažiace. Celý deň po chodbách behali kameramani a režiséri, ktorí ich usmerňovali - točili rôzne momenty, ktoré by sa dali použiť do večerných správ. Dôležitým bodom boli i raňajky a obed, na ktorých sa výnimočne stretla celá kráľovská rodina.

V posledných pár dňoch som mal mnoho práce s papierovaním a bežným kontrolovaním správ z rôznych kútov krajiny. Predovšetkým preto, že sa tie údaje mali vysielať a ak niečo neoverím, môže to mať nepríjemné následky - predovšetkým si na nás skusnú novinári.

Tešilo ma však, že hlavná pozornosť dnešných správ bude upriamená na súťažiace. Tie už na raňajkách boli upozornené na to, že počas natáčania správ, ktoré začne po obede, sa bude musieť každá predstaviť Liririi v snahe získať si sympatie občanov.

Vynechal som však časť, že nasledujúci deň niektoré z nich opustia súťaž. Jednak preto, aby som ich zbytočne nestresoval, no zároveň som nemal odvahu im to len tak povedať...

Keď sa skončil obed, podaktoré súťažiace bez duše opúšťali miestnosť, čo mi hovorilo, že nevedia, čo budú hovoriť. Mňa samého však prekvapilo, keď som si uvedomil, že s nimi súcitim. Ja sám som bol nervózny, keď som mal po prvýkrát hovoriť pred kamerami. Teraz som si však niečo ako súcit dovoliť nemohol. Ako mi otec deň predtým povedal - niektoré musia odísť.

,,Oh, tu si," zvolal za mnou Gavril, keď som sa vliekol do svojej izby, ,,všade som ťa hľadal. Poď, o pol hodinu začína natáčanie, musíš sa prichystať."

,,Veď idem," pretočil som očami, keď ma začal za sebou ťahať držiac za košeľu.

Pokým uplynul čas, už som sa rýchlim krokom náhlil do štúdia. Tentoraz mi môj plán vyšiel a v miestnosti som bol skôr ako súťažiace.

Celé pódium bolo vysvietené, no značne pozmenené. Priestranná plocha pódia bola rozdelená na dve mierne vyvýšené časti: jedna menšia na boku, kde boli odsunuté kreslá kráľovskej rodiny a na druhej väčšej časti bolo poukladaných tridsať zdobených stoličiek. Obe časti boli vo výške troch menších schodíkov.

Otec s matkou už sedeli vo svojich kreslách a Tiana s Henrym práve prichádzali druhými dverami. Hodil som pohľadom za kamery a s miernou hrôzou zistil, že sú tam desiatky cudzích ľudí nepočítajúc novinárov, ktorí sa zhlukovali okolo kamier. Keď som k nim obrátil zrak, väčšine začali cvakať foťáky.

,,Ach, už ste tu všetci," podišiel k nám rozradostený moderátor Lukas, vo flitrovanom modrom obleku, ,,poprosím vás, aby ste sa všetci usadili, o chvíľočku začneme, len musíme počkať ešte na pár dievčat. Ostatné čakajú vonku, budem ich sem volať podľa abecedy, povedia svoje a usadia sa na svoje miesto. Pred vaším príchodom si to už nacvičili," oznámil nám.

,,Dobre," prikývol kráľ a všetci sme sa usadili do svojich kresiel. S mierne kyslím výrazom som si uvedomil, že sedím na kraji, najbližšie ku stoličkám súťažiacich.

,,Lukas," ozval som sa, keď sa moderátor poberal preč, ,,prečo je tu toľko ľudí? Väčšinou ich tu je len pár desiatok."

,,Oh, toto je zhluk ľudí, ktorí sú buď to významní alebo fanúšikovia poniektorých známejších súťažiacich. A taktiež každé noviny a časopisy tu chceli mať svojich ľudí..."

,,Iste," prikývol som a Lukas sa s rýchlou poklonou pobral preč.

Prešlo pár minút a v miestnosti vládlo ticho - ak teda nepočítam šum za kamerami, z publika. Zrazu na pódium vybehol Lukas, upravil si bielu kravatu a povedal nám, že začíname. Všetci sme nahodili priateľské výrazy, narovnali sa a z publika sa ozval potlesk a pokriky. Vtedy sa na všetkých kamerách rozsvietilo červené svetielko a kameramani sa dali do práce.

,,Dobrý večer Liriria!" zvolal Lukas radostne a zameral sa na kameru pred sebou, ,,dnes máme nabitý program! Najprv nás jeho výsosť, kráľ Mark, oboznámi so stavom našej milovanej krajiny; ďalej zistíme, ako prebiehajú prípravy na blížiace sa slávnosti Vzniku a nakoniec to, na čo sa všetci tešíme... predstaví sa nám tridsať krásnych dievčat Liririe, ktoré súťažia o srdce jeho výsosti, princa Richarda!" na chvíľu zmĺkol a nechal priestor pokrikom a hlasitému potlesku.

O chvíľku pokračoval: ,,Ja som s nimi už hovoril a poviem vám, princ to s výberom bude mať ťažké, každá je totiž skvelá!" Zasmial sa, na čo prišla ďalšia vlna potlesku.

Lukas si položil prst na úsmevom zvlnené pery, čím naznačil, aby sa utíšili. ,,Teraz však predávam priestor jeho výsosti, kráľovi Markovi," s úklonov odstúpil bokom a otec s úsmevom prešiel na jeho miesto do svetla reflektorov, kde začal svoju reč.

✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳

Dobre... mala som v pláne, že v tejto časti sa už vyskytnú i súťažiace, no akosi to nevyšlo 😅 no nevadí, nabudúce

Inak, keď som písala, čo hovoril Lukas, pochytil ma pocit, akoby som to hovorila ja sama a zaliala ma taká energia, až sa mi rozbúchalo srdce 😂 nie je to divné? Stáva sa to i vám, že sa tak vžijete do postáv?

Mimochodom, tento príbeh má už vyše 3k prečítaní a podarilo sa vám vytiahnuť ho na 15. priečku vo fanfiction 😘😀 ďakujem, ste super! Veľmi ma teší, že je na tomto diele toľko aktivity a veľmi rada čítam vaše komentáre a názory 😊 len tak ďalej...