Selekcia ~ Richard Conell

~ 36 - Jazda ~

Búrka trvala pár dní. Princ sa vyhýbal svojim povinnostiam, čo sa Selekcie týka a každé ráno kontroloval noviny i televíziu, či náhodou neunikli žiadne správy, o tom, čo urobil. Šťastie však stálo na jeho strane.

Toho dňa ustál dážď a po obede sa vyjasnilo. Na naliehanie Tiany sa rozhodol pozhovárať s nejakou súťažiacou.

Tiara si konečne mohla oddýchnuť od príšerných šiat. Boli pekné, ale strašne nepohodlné. Poprosila jednu zo svojich slúžiek o obyčajné tričko a elasťáky, na čo jej vyhovela.

Teraz už jen nájsť nejaké miesto, kde to nikomu nebudem vadiť, pokiaľ možno mimo izbu, prebehlo jej mysľou.

Najbližšími schodmi sa vydala nadol. Ani nevedela, v čo dúfala. Chcela ísť von, no tam zrejme nemohla... Rozhliadla sa navôkol, keď tu jej výhľad zakryl tieň a do niekoho narazila, až sa zakymácala.

,,P... promiňte..." vykoktala.

,,Ste v poriadku?" zadíval sa na ňu princ. ,,...Tiara?" dodal, keď rozoznal jej čiernymi vlasmi lemovanú tvár, ktorá začala červenieť.

,,Áno..." sklopila zrak a poodstúpila od neho.

,,Predpokladám, že ste mali namierené von," skonštatoval pri pohľade na jej oblečenie. Nevadilo mu to, práve naopak - hralo mu to do kariet.

Jej hlava už musela pripomínať rajčinu. ,,Chtěla jsem jít ven," prikývla rozpačito a konečne se na neho pozrela.

Posmial sa nad jej rozpačitosťou. ,,Myslím, že viete, že sami von nemôžete..." Zamyslel sa, keď si uvedomil, že daná situácia by sa dala využiť. ,,Čo by ste povedali na to, že by som splnil sľub, ktorý som vám dal pri prvom stretnutí? Mám pár hodín voľno, čiže, ak by ste mali záujem..."

Rozžiarila sa. Nie, že by zabudla, ale neverila, že k tomu naozaj dôjde. ,,Měla zájem? Moc ráda!" zvolala možno trochu moc nahlas, na čo sa opäť začervenala. ,,Děkuji."

Zasmial sa. ,,Myslím, že viete, kde je vchod do záhrad. O desať minút sa tam stretneme, chcelo by to pohodlnejšie oblečenie." Ukázal na svoj oblek, no čo prikývla a on sa s rýchlim úklonom hlavy zamieril prezliecť. Tiara sa pomaly vydala k oným dverám.

Po chvíľke princ dorazil na dohodnuté miesto v obyčajnom tričku a jazdeckých nohaviciach. Tiare venoval rýchly úsmev, na čo sa rozžiarila a opätovala mu ho. Strážam popri dverách pokynul, aby im otvorili a spoločne vyšli von, ku stajniam. Tiara ho nasledovala záhradou a trochu sa rozhliadla. Kvety boli nádherné, ale nadšenie z nasledujúcej jazdy prebiť nemohli.

,,Vyberte si," usmial sa, keď vošli do stajní a sám zamieril za svojim koňom k jednému z boxov.

Okolo bolo neuveriteľné množstvo koní. Hnedáci, vraníci, ryšavci... Jej pohľad padol na oči jedného stredne veľkého, čierneho koňa. S úsmevom k nemu zamierila a pohladila ho po hlave.

Otočila sa na princa: ,,Můžu jet na něm?"

,,Iste," pousmial sa, ,,dám vám ho vystrojiť..." Pokynul na mladého chlapca prehadzujúceho slamu neďaleko od nich. Okamžite k nim podišiel so sedlom a ďalšími vecami a uklonil sa.

Nadvihla kútiky a trochu poodstúpila, aby ku koni mohol prejsť: ,,Děkuji." Po chvíli boli oba kone - jej čierny a jeho hnedý - za pomoci ešte jedného koniara vystrojené a prichystané na jazdu. Chlapec Tiare podal uzdu jej koňa a princ chytil tú toho svojho. Vyviedol ho zo stajní na lúku oproti a ona ho nasledovala.

Tešila sa, ale dostavila sa i nervozita. Na koni nikdy nesedela a bála se, že jej to ani nepôjde.

,,Vaše výsosti,... spadl jste někdy z koně? Je-Jestli se to dnes podaří mě, jak hodně přitom mám rudnout," opýtala sa nervózne. Bolo to síce myslené ako vtip, ale...

Usmial sa. ,,Nemusíte sa obávať," upokojil ju. ,,Robte to, čo ja," vyzval ju. Uzdu prehodil cez koňovu hlavu a postavil sa po jeho ľavici. Ľavú nohu dal do strmeňa a rukou sa zachytil sedla. Pravou nohou sa odrazil od zeme, prehodil ju cez koňa a elegantne dosadol.

Užasnuto sledovala s akou ľahkosťou dosadol. Prehodila teda taktiež uzdu a pristúpila ku koňovi. Nohu sa jej síce podarila do strmeňa dať, ale mala pocit, že si vylomí bedro - strmeň bol celkom vysoko.

Zachytila sa postroju sedla a pokúsila sa vyskočiť... Lenže ani niečo tak jednoduchého sa jej nepodarilo. Skúsila to znovu, ale noha, ktorá bola zachytená v neprirodzenej výške ju už neudržala a na zemi mala čo robiť, aby udržala rovnováhu.

Predsa nespadnem pri obyčajnom pokusu nasadnúť, pomyslela si a bezradne hľadala niečo, o čo by sa zaprela, aby bola vyššie. Stúplo jej teplo do tváre, pri ďalšom nevydarenom pokuse. Obdivovala vraníkovu trpezlivosť. Behom jej snáh si len párkrát odfrkol.

Princ zoskočiť z koňa a podišiel k Tiare. ,,Nechcete pomôcť?" pousmial sa.

,,Obávám se, že ji potřebuji... Děkuju," nervózne sa usmiala.

,,Odrazte sa," vyzval ju a položil svoje ruky na jej pás, na čo sa zľakla a potlačila trhnutie. Keď sa ale zpamätala, poslúchla a odrazila sa. Vtedy ju nadvihol a pomohol sadnúť si

Uľahčene sa chytila sedla a ešte raz s úsmevom poďakovala. Ten úsmev vyvolal hlavne pocit, že bola tak vysoko a že sa na neho dívala z výšky.

Úsmev jej oplatil a podišiel k svojmu koňovi, na ktorý opäť vysadol. Popohnal ho do kroku a prešiel s ním vedľa Tiary, kde zastal. ,,Vystrite sa a pokojne zovrite oťaž. Kôň dokáže vycítiť neistotu a strach. Ak chcete, aby vám veril, najprv musíte vy veriť jemu," vysvetlil. ,,Keď ho kopnete do bokov, popoženiete ho do kroku. Nemusíte sa obávať, že mu ublížite, sotva to ucíti. Ťahaním za uzdu určíte smer a keď ju zatiahnete obomi rukami, zastane. Skúste si to."

Prikývla a opatrne vzala do rúk oťaž. Jemne koňa štuchla do bokov, ten však jen zakmital ľavým uchom. Skúsila to teda trochu silnejšie a trhla sebou, keď se dal do pohybu.

Usmiala sa a pomaly uvoľnila. Skúsila zahnúť v ľavo. Nejak očakávala, že žrebec bude presne kopírovať pohyby jej ruky zvierajúcej oťaž, ten však len mierne zabočil. I tak to bolo uspokojivé. Skúsila zastaviť, na čo poslúchol. Sama pre sebe sa usmiala.

,,Výborne," pousmial sa a popohnal svojho koňa, aby ju dobehol. ,,Myslíte, že si trúfnete i na klus?" Zapochybovala, ale nakoniec, prečo nie?

Neisto sa usmiala: ,,Zkusím to. Co mám dělat?"

Nasledujúci čas trávili jazdou a princ jej na želanie predvádzal rôzne kúsky, ako skok cez prekážky, či samotný cval alebo jazdu bez sedla. Ku koncu dňa sa vrátili do stajní, kde prenechali kone koniarom a po vstupe do paláca sa rozlúčili.

✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳

Konverzácia sa usekla a pokračovania sa nedočkala. Určite to nebolo kvôli tomu, že by daná osoba nebola na Wattpade (videla som jej aktivitu).

Za to samozrejme získa malý čierny bod a nie veľmi dobrú priazeň u princa, keďže chýbalo niečo zaujímavé, zábavné a hlavne, časť nebola dopísaná.

Názor princa je jedna vec, tou druhou je názor vás, čitateľov - obyvateľov Liririe. Preto mi nezabudnite písať, čo si o Tiare (a samozrejme i ostatných súťažiacich, ktoré mali s princom schôdzku) myslíte a aké majú podľa vás šance.