Selekcia ~ Richard Conell

~ 34 - Streľba 2/2 ~

Na ľavo boli vidno stajne, o kus ďalej sady, na pravo boli rozostavané slamené terče a na stojane vedľa, prvotriedne luky a šípy.

,,Máme šťastie, brat sa v týchto dňoch učí lukostreľbe, tak to tu je prichystané," vysvetlil.

Reyna prekvapene zízala na luky. ,,Bože... tie sú... dokonalé!" vzala si do ruky jeden luk a začala si ho prezerať. ,,Váš brat sa učí lukostreľbe? Je to skvelé. Neviem na rýchlo prísť na žiaden dôvod, ale nejaký to má. Keby som mala dosť času, nejaký by som si vymyslela," položila luk naspäť.

Usmial sa: ,,Bol som v jeho veku, keď som prvýkrát chytil luk. A taktiež i poslednýkrát," uchechtol sa a vzal si jeden z lukov.

Usmiala sa: ,,Začneme, či nie?" Vzala do ruky druhý luk a premeriavala si ho. ,,Ja by som to najprv skúsila s týmto. Je však trochu iný, než taký na aký som zvyknutá... takže by ste mi mohli dopriať zopár skúšobných pokusov," zamyslela sa, ,,také tri pokusy. Skúšobné. Tri pre mňa a tri pre vás, ak chcete."

Princ natiahol tetivu a namieril imaginárnym šípom na terč. ,,Dobre, tri pokusy každý," pritakal, keď sa mu tetiva vyšmykla spomedzi prstov. Luk oprel o stojan a vyzliekol si sako, ktoré následne prevesil o roh, nerád by ho poničil. Odopol si tri horné gombíky na košeli, aby sa mu lepšie strieľalo a vyhrnul rukávy, čím odhalil vypracované ruky.

Reyna sa musela naozaj ovládať, aby mu na ne nezízala. Radšej si teda povyberala sponky z vlasov a stiahla si ich do chvosta. Vyzula si svoje lodičky, vložila do nich sponky a odložila ich bokom. ,,Tak fajn. Môžme začať," povedala skôr sebe ako princovi. Vzala si tulec so šípmi a prehodila si ho cez rameno. Vytiahla jeden šíp a postavila sa pred jeden terč.

Predstavila si čiaru ktorá ju spája s terčom a postavila sa popri nej. Natiahla tetivu, zavrela pravé oko a zamierila. Vystrelila a prehltla nadávku. Od dámy by princ určite žiadnu nadávku počuť nechcel. Netrafila presne stred, ale bola tak blízko... musela sa ovládnuť, aby nezanadávala. Keď si však spomenula, že princ nestrieľal dlhšie ako ona, musela sa usmiať. Pozrela sa na neho: ,,Teraz vy. Je to iba cvičný pokus."

Prikývol a vzal si jeden zo šípov druhého tulca. Prešiel pred terč a zaujal správny postoj. Nedôverčivo naň zazrel a šíp vložil na svoje miesto. Natiahol tetivu a pomaly namieril na stred. Nádych, výdych, pomyslel si a s výdychom vystrelil. Netrafil stred. Netrafil ani terč... Šíp sa zabodol o niekoľko metrov ďalej do pôdy. Jeho tvár sčervenela.

Reyna sa snažila hlavne nevybuchnúť do smiechu. Ale musela sa aspoň usmiať. Tak ona sa tu trápi nad tým, že nezasiahla stred. ,,Kto bude mať prvý ten šíp, má o pokus na viac!" zakričala a rozbehla sa za šípom.

Toto na ňu skúšal jej otec, keď ju učil lukostreľbu. Vždy ju však nechal vyhrať, aby ďalej strieľala a zo začiatku ju to bavilo... potom bola taká zadýchaná a unavená z toho behu, že povedala, že nech si ten šíp chytí sám a že ona sa takú hru nehrá. To však bola malá. Ale v tú chvíľu v paláci malá nebola a bola odhodlaná doraziť k šípu prvá, aj keď jej beh vôbec nešiel.

Princ stále strápnený z neúspechu sotva začul výzvu. Prekvapene zmeravel a keď si uvedomil, čo má robiť, Reyna už mala svoj náskok. Richard sa so smiechom rozbehol. ,,Tak to teda nie!" zvolal.

Reyna bola ochotná sa o ten šíp hoc aj hodiť, keď bude dosť blízko. Šíp videla stále bližšie a bližšie. Počula za sebou dupot princových nôh, ktorý sa približoval. Cítila pod sebou hlinu, čo si neskutočne užívala. Oproti topánkam ktoré stále nosila v paláci sa jej to zdalo neuveriteľne úžasné. Niežeby nemala rada pekné topánky... ale hlinu mala tiež rada.