Selekcia ~ Richard Conell

~ 19. - ,,Je to na tebe" ~

,,Tak čo?" zasmial sa Gavril, ,,zamiloval si sa už do niektorej?"

,,Heh, to sotva," hodil som po ňom pohľad, ,,čo tak nejaký ďalší plán na to ako zvládnuť Selekciu?"

,,No, tváriť sa, ako ich boh lásky ti veľmi nevyšlo," usadil sa do kresla oproti mne, ,,ale tak, nie každý je tak úžasný ako ja," zatváril sa samoľúbo a uhladil si vlasy, ,,musíme to vziať z iného konca, keďže sa zdá, že moc vášne v sebe asi nemáš." Len som nad jeho slovami pretočil očami a pohodlne sa uvelebil v kresle čakajúc na jeho verdikt.

,,No," začal, ,,o pár dní sa budú natáčať správy, kde sa budú mať súťažiace predstaviť Liririi, čiže dovtedy s nimi nemusíš udržovať žiadny bližší kontakt. Len nezabudni na tie drobnosti ako všade rozhadzovať úsmevy a pozdravy. Veď vieš, aby si tie hlúpe nány..." Nedohovoril, keďže sa otvorili dvere a dnu napochodovala nízka osôbka v bielej košieľke a nadýchanej smaragdovej sukni.

,,Ahoj, Tia," kývol som na sestru.

,,Ahoj, chcela by som sa s tebou porozprávať," usmiala sa a pozrela na Gavrila, ,,mohol by si odísť?"

,,Iste, vaša výsosť," usmial sa a uklonil. V zápätí zmizol z miestnosti a nechal nás samých.

,,Hlúpe nány..." zopakovala princezná otrávene a pokrútila hlavou, ,,to je naozaj skvelý prístup. Vážne, Rich, on na teba nemá dobrý vplyv..." Usadila sa do kresla predo mnou.

,,Je to kamoš," zhodnotil som, no pomimo som si uvedomoval, že to, čo povedal, nebolo veľmi vhodné. ,,Čo si mi chcela?"

,,Ide o súťažiace... Bola som v knižnici, keď tade prechádzali rodičia. Zdá sa, že ťa bude čakať celkom dlhý rozhovor. Okrem iného, matka apelovala na to, aby si ešte žiadnu súťažiacu neposielal domov..."

,,O to sa neboj, ešte som nad tým ani nerozmýšľal. Jednak preto, že ani neviem ako by som..."

,,A to je ďalšia vec," prerušila ma, ,,otec chce, aby si po správach začal s vyraďovaním."

,,Počkať, čože? Tie dievčatá sa len predstavia a ešte v ten deň mám nejaké poslať domov? Nie je to... divné? Ako ja chápem, že ak tu budú trčať mesiac, bude to veľa, ale i tak... Čo si o tom myslíš ty?"

,,Ja neviem," odvrátila zrak, ,,niektoré som si už trochu preverila a zväčša ide o dievčatá, ktoré nemali život ľahký. Chudoba, hlad,... Selekcia je svetielko nádeje v ich temnom svete, no rozhodnutie je na tebe. Ty si ten, ktorý rozhodne, čo ďalej. Ak sa ti niekto nepáči, môžeš ho poslať domov, no mysli i na to, čo to pre nich bude znamenať. Zároveň však ak ich tu necháš s falošnými nádejami... to je ešte horšie ako poslať ich domov."

Nastalo ticho a obaja sme sa utápali vo vlastných myšlienkach. Vedel som, že Tiana mi chcela len pomôcť, no skôr som sa cítil ešte horšie. ,,Tak čo mám teda spraviť?" spýtal som sa, na čo mi venovala prázdny pohľad.

,,To je na tebe," odvetila, ,,no viem, že ty sa vždy rozhodneš správne." Postavila sa na odchod. ,,A ešte niečo. Matka sa chce s tebou poobede porozprávať." S tým odišla z miestnosti a ja som osamel.

Nepokojne som sa pomrvil na kresle, v ktorom som snáď už vysedel dieru a dúfal, že vyraďovanie nedopadne trápne. Zároveň som však premýšľal nad tým, o čom sa chce matka porozprávať.

✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳

Máme tu trochu kratšiu časť, no to hádam nevadí... Zároveň som ňou chcela povedať čitateľom, čo sa blíži 😉 (súťažiace to už majú za sebou)

Uvidíme sa v ďalšej časti, kde sa konečne objaví kráľovná 😃